Po pár mesiacoch..

8. february 2018 at 16:22 | Mirka.
Zdravím!

Ako sa mi máte? Dlho som sa neozvala, viem. Potrebovala som sa asi aklimatizovať na Olomocký vzduch a zvyknúť si na to množstvo učiva a taktiež sa trochu "rozhýbať" po tých predĺžených letných prázdninách. No som tu a chcem sa s vami podeliť o svoje zážitky z prvého semestra prvého ročníka medicíny. Zarytí slovenčinári asi nebudú nadšení z mojej gramatiky, pretože po takom čase som zistila, že som zabudla dokonca niektoré slová skloňovať v slovenčine. Častokrát rozmýšľam, aké koncovky majú mať nejaké slová v určitých gramatických pádoch. Dúfam, že v tom nie som sama. Po maturite zo slovenčiny som ju úplne vypustila z hlavy. Našťastie, ostatné maturitné predmety som si tam nechala. Aj keď na lekárskej fakulte študuje až tretina študentov zo Slovenska, predsa len počujem viac tú češtinu.

Skúškové mám za sebou. Od pondelka začína nový semester. Pribudnú nové predmety, a nejaké ubudnú. Skúšky som mala hotové už 16.1, takže som mala skoro mesiac na to, aby som sa učila dopredu a popritom si vlastne robila čo chcem. A to som aj robila. Zohnala som si nové potrebné knihy na učenie, párkrát otvorila anatómiu, cvičila doma aj vo fitku, čítala knihy, trávila čas s Blondiačikom, presviedčala babku, že jem dostatočné množstvo jedla a pozrela si najnovšiu sériu American horror story. Vyhrabem vám zopár fotiek len z mobilu, pretože na foťák som naposledy fotila len kamarátku na oznamká niekedy v septembri (alebo októbri?).

Môžeme začať kávičkou, lebo tá je základom mojej existencie. Tá naša školská je teda, musím uznať, výborná.


A potom jedlo. Sladkosti. Nie som na seba hrdá.


Ale aj zdravé veci. Šíria sa o mne zvesti, že som milovníkom kuskusu. Ale v skutočnosti ho mám len raz alebo dvakrát za týžden. A potom ryža a cestoviny. A zelenina - vela zeleniny.



Cheesecake v podobe drinku.


Takto žijem v Olomouci. Ale čo doma? Cez skúškové a cez víkendy? Vtedy sa skoro vždy dostavím domov. Iba dva víkendy som ostávala na koleji.

Zimná turistika na Chleb.


Domáce presnídavky, ktoré malý polročný F.H. nechce jesť ostanú aspoň mne. Mňam.


Bolo aj trochu pošty.


A Karikovky. Zbožňujem jeho knihy. Okrem mysterióznych trilerov si chcem prečítať aj jeho knihy s mafiánskou tématikou.


Aj som maľovala.


Tímto nemám určite splnené svoje blogerské povinosti, ktoré som zanedbávala posledné dva roky.
Ale chcem písať, konečne. Viem, že nedostatok času a veľa učenia nemôže byť niečo, čo ma zastaví. Keď budem písať jeden článok aj dva týždne (každý deň kúsok - 15 minút), tak aspoň nejaký vydám a budem na seba hrdá.
Ale chcem sa presťahovať. Teda, presťahovať svoj blog. Na blogspot. Adresa už funguje, len ešte pozmením dizajn.


Ešte vám dám vedieť, kedy presne odídem.
No teším sa na nový začiatok, alebo aspoň pokračovanie tohto žačiatku spred mnohých rokov. Papaa

Vaša Mirka.
 

Neviem vymyslieť názov -_-

11. september 2017 at 19:27 | Mirka.
Ahoj! Vitaj!





(hudba začína reálne až 1:10, pre hudobný zážitok odporúčam pretočiť)

No tak zdravím skoro po troch mesiacoch. Neviem, či som bola taká lenivá, alebo som fakt nemala čas niečo napísať. Niekedy bol čas, niekedy nie. Usilovne som pracovala v Kauflande za pokladňou, kde som svoju brigádnickú dohodu už aj úspešne ukončila. Rok a pol a nemám našetrené skoro nič. Kúpim si notebook a dám tetovanie, kúpim Conversky a peniaze už nebudú. Taká je realita.
Ešte týždeň a odchádzam na internát (kolej -_- neviem kto to vymyslel). Dostala som sa teda tam, kam som chcela (na odvolanie, no to nikoho nebude zaujímať, psst) Do Olomouce na medicínu. Možno raz zo mňa bude pani doktorka. Ak zvládnem ten nával učiva a hlavne odlúčenie od blízkych. Chápete.
To mi pripomína tento obrázok.


Keď to tak zhrniem, budem sa snažiť písať niečo ako "denník medika" pokiaľ to budem zvládať. Rozvrh na prvý ročník nie je až taký hrozný. Sú tam aj nejaké tie "medzery", ktoré budem vypĺňať buď učením (priorita :D :D ), alebo cvičením (máme na koleji v pohode vyzerajúcu posilku) alebo tým blogovaním.... Uvidíme na čo bude čas a nálada.

Majte sa pekne, zas sa ozvem.

Jánošíkové diery - turistika

19. june 2017 at 11:12 | Mirka.
Bolo to ešte pred maturami. Vyše mesiac dozadu. Zobrala som po veľmi dlhej dobe do ruky foťák. S partiou sme sa vybrali na turistiku do Jánošíkových dier, ktoré sú typické svojimi rebríkami nie veľmi vhodnými pre ľudí so strachom z výšiek. My k takým ľuďom nepatríme, takže sme smelo obuli svoje turistické topánky a šlapali. Vôbec som nemala pojem o čase, čiže vám neviem povedať ako dlho sme šlapali. Avšak keď máte partiu a objekty na fotenie, čas ani vnímať nemusíte. Stretli sme tam veľa ľudí, ktorí tam boli prvýkrát, ale aj stálych návštevníkov. Práve s nimi sa dalo porozprávať o tejto "trati" a o tom, že sme si vybrali ešte relatívne dobrý čas na túto trasu. V lete sa ževraj pri rebríkoch čaká aj niekoľko minút. Ani sa nečudujem, veď príroda je tam naozaj krásna. Myslím, že už začnem s fotkami a jednotlivé zážitky vám bližšie popíšem pri fotkách.

Pôjdem pekne postupne. Od fotky ku fotke, aby ste to mali hierarchicky. S potôčikmi ste sa mohli stretnúť všade. Moje turistické topánky z Lidlu za 19,99€ ich zvládli bez ujmy a ponožky ostali suché. Maximálne tak boli špinavé od blata, kde sa mi zaborila celá topánka...ale čo už. Aj to k tomu patrí :)


Tu začína lavičková, mostíková, rebríková, skalná a potôčková časť. No skrátka ste sa museli pozerať nielen pod nohy, ale aj pred seba a nad seba kvôli skalám.


 


Hello, everybody !

17. june 2017 at 11:59 | Mirka.
Neviem ako začať. Po tak dlhej dobe.
Trochu som pozmenila design, no kým som si spomenula ako sa to vlastne robí...bolo to ťažké, ale určite ľahšie ako keď som s blogom len začínala. Napadla mi skvelá myšlienka dať si sem kreslo, aby ste si mohli sadnúť a čítať moje články. Ak nejaké budú. Ale myslím, že cez leto áno.

1) dokončila som školu, zmaturovala na samé jednotky (nie že by som sa chcela chváliť :DD ale potešilo ma to)
2) dala som si 4 prihlášky na vysoké školy, na jednu ma už zobrali bez príjímačiek, na dve som robila prijímačky a uvidím ako to dopadne...všetko vám dám vedieť až keď bude isté, či ma tam vezmú. Ak áno, bude to jeden môj malý splnený sen
3) zažila som veľa lekcií od života
4) spoznala veľa nových ľudí

A tak by som mohla pokračovať. Ale teraz nechcem. Postupne sa ku všetkému dostanem v článkoch. Cez leto by som chcela písať, a potom uvidím ako budem stíhať so školou. Každopádne, po lete končím s brigádou, kde som vydržala rok a pol a robila som tam nie len cez prázdniny, ale aj cez školský rok. Svet je otvorený novým možnostiam.
Keď bude čas, tak kuknem svoje obľúbene blogy, či ešte vôbec prispievajú. Teraz musím ísť upratovať :D Papaaa

Vypasená svinka.

29. august 2016 at 21:41 | Mirka. |  Diary of "cat lover"
Neviem čím začať.
Vážne, čím?
Tým, že som vypasená sviňa?
Moja najlepšia priateľka je posteľ a zapredala som jej svoje telo aj dušu.

No napriek tomu sa občas zdvihnem a idem na výlet, chatu, stanovačku a robím so svojimi miláčikmi a Blondiačikom niečo, čo sa dá nazvať uívaním leta. Leto už skoro pominulo, no zážitky ostali v hlave a v denníčku. Fotky sú vo foťáku a u len čakajú kedy sa tu objavia.
Našla som si naozaj "skvelý" čas na blogovanie. Koniec leta, zachvíľu škola a učenie, ale Mirka sa musí vrátiť práve teraz..keď celé leto premrhala brígádou, autoškolou a flákaním sa. Síce, dosť som aj športovala, kúpila si nové korčule, podprsenku na behanie a aj som to využívala. A prefarbila si konce vlasov na fialovo. Konečne.
Meh.
Akurát, dokonca ani cez leto som neprestala stresovať. Blokovanie za pokladňou v jednom z najfrekventovanejších hypermarketov. A ďalej jazdenie v autoškole, ktoré mi akosi nešlo. Neviem sa jednoducho uvoľniť. A tak som aj trochu podľahla joge. Ale pomohlo to len telesne, duševne nie.

Tak ja sa zas ozvem. Len napísať článok o lete mi zabere nejaký ten čas. Papaa.

Znovuzrodenie

11. june 2016 at 7:40 | Mirka.
Ahojte.
V marci posledný článok? Čo sa stalo? Takto to ešte nikdy nebolo...
Poviem vám dôvod, aj keď sa to možno bude zdať len ako výhovorka. Veľa školy, roboty, čas strávený s kamarátmi a Blondiačikom...A začala som autoškolu :3 Môžem sa pochváliť. Zatiaľ mám len polovicu teórií a jeden trenažér za sebou, ale môžem povedať, že mi to úspešne ide.
Od začiatku prázdnin by som chcela už zas pravidelne pridávať. Mám nové fotky prírody, nové mačky, nové jedlá a snáď budem mať konečne viac času.
Aloha, vidíme sa čoskoro.
Som zvedavá koľkí z vás na môj blog ešte nezanevreli....v blízkej dobe vás určite prekvapím po dlhom čase krásnym komentárom ;) Čakajte..

Spánok cez deň, bdenie v noci.

24. march 2016 at 20:46 | Mirka. |  Diary of "cat lover"
Zdravím, Mirka znova ožila^^
No pekne, to som si napríklad povedala aj včera, keď som sa po škole, obede a pomerne krátkej prechádzke zvalila do postele a nevedela som o sebe asi 4 hodiny. Potom ma strhlo, bola už tma a snažila som sa spomenúť aký je deň, koľko je hodín a prečo spím zasa oblečená (resp. prečo nespím v pyžame), neodlíčená a s neumytými zubami. A už mi to došlo, vrátila som sa do reality. Ďalšou vecou bolo to, že som zhrabla mobil, ktorý som našla na zemi a zistila som, že je 19:37. Takto žijem a dospávam posledné dni.

Čo ďalšie vám môžem napísať? Od 12.2. to je dlhá doba a udialo sa toho požehnane. Avšak aby som si na tie veci spomenula, musela som nakuknúť do svojho diára, ktorý využívam aj ako denník. Ešte dobre, že na jeden deň je celá jedna strana. Tak sa mi tam zmestí aj jedálniček a všetky aktivity, ktoré som daný deň vykonala.

~Bola som voliť. Stranu, ktorá získala len necelé dve percentá, ako som sa na druhý deň dozvedela. Ale je to jedno...jednotlivec nezmení svet.
~A bola som na chate, z ktorej si nepamätám asi tak dve hodinky. Možno menej, možno viac. Ale bolo tam super, dokonca aj tombola, kde sme spolu so S. vyhrali druhú cenu. Teda, ona ju vyhrala, ale ako sme sa predtým dohodli, ak niečo jedna z nás vyhrá, delíme si to na polovicu.
~Taktiež som bola v kine na rozprávku Zootropolis, ktorú som chcela vidieť už od momentu, kedy som uvidela trailer. Tak sme na to s Blondiačikom zašli a bolo to vážne skvelé. Vtipné a originálne.
~Ďalej som odpracovala veľa smien v robote,
~učila sa,
~počítala matiku a dočkala sa konečne jednotiek aj z nej,
~a samozrejme spala cez deň,
~bola párkrát vo fitku a cvičila doma,
~kávičkovala,
~čítala pomenej, ale predsa len,
~dostala sa k tretej sérii American Horror Story,
~prvýkrát som hrala bowling,
~dala sa ostrihať a reálne uvažujem o fialových koncoch vlasov,
~bola na oslave osemnástky mojej kamarátky a obľúbila som si Piňa Coladu,
~z prvého platu si kúpila nové tenisky...

A navštívili sme opäť Tatry. Hlavne s úmyslom navštíviť Beliansku jaskyňu, čo sa nám úspešne podarilo, a potom fotiť a fotiť - hlavne výhľad z Hrebienka. No počasie absolútne nevyšlo, cestou naspäť bola akúrát tak zimnica a z tohto výletu mám len jednu fotku. No čo už, aj takéto dni sú, no aspoň sme sa povozili vláčikom.

Kujú sa mi plány na leto, ale ešte nechcem nič prezrádzať. Všetko sa dozviete v pravý čas, zlatíčka :*
Ešte rýchlo nájsť nejakú fotku na nete, lebo môj foťák teraz ponúka len fotky poznámok, a budem končiť. Snáď sa to tu znova rozbehne. Mám nejaké jedlo a recepty pripravené.

Moje vlasy by mohli vypadať nejak takto. Akurát ten vrch by bol trochu bledší :) ale tu teraz ide o tú fialovú...dokonalá fialová.
zdroj: weheartit.com


Next articles


Where to go next

© Mirka 2011-2018
Zákaz kopírovnaia článkov a mojich fotiek.
Príď zas :D