Diary of "cat lover"

Vypasená svinka.

29. august 2016 at 21:41 | Mirka.
Neviem čím začať.
Vážne, čím?
Tým, že som vypasená sviňa?
Moja najlepšia priateľka je posteľ a zapredala som jej svoje telo aj dušu.

No napriek tomu sa občas zdvihnem a idem na výlet, chatu, stanovačku a robím so svojimi miláčikmi a Blondiačikom niečo, čo sa dá nazvať uívaním leta. Leto už skoro pominulo, no zážitky ostali v hlave a v denníčku. Fotky sú vo foťáku a u len čakajú kedy sa tu objavia.
Našla som si naozaj "skvelý" čas na blogovanie. Koniec leta, zachvíľu škola a učenie, ale Mirka sa musí vrátiť práve teraz..keď celé leto premrhala brígádou, autoškolou a flákaním sa. Síce, dosť som aj športovala, kúpila si nové korčule, podprsenku na behanie a aj som to využívala. A prefarbila si konce vlasov na fialovo. Konečne.
Meh.
Akurát, dokonca ani cez leto som neprestala stresovať. Blokovanie za pokladňou v jednom z najfrekventovanejších hypermarketov. A ďalej jazdenie v autoškole, ktoré mi akosi nešlo. Neviem sa jednoducho uvoľniť. A tak som aj trochu podľahla joge. Ale pomohlo to len telesne, duševne nie.

Tak ja sa zas ozvem. Len napísať článok o lete mi zabere nejaký ten čas. Papaa.

Spánok cez deň, bdenie v noci.

24. march 2016 at 20:46 | Mirka.
Zdravím, Mirka znova ožila^^
No pekne, to som si napríklad povedala aj včera, keď som sa po škole, obede a pomerne krátkej prechádzke zvalila do postele a nevedela som o sebe asi 4 hodiny. Potom ma strhlo, bola už tma a snažila som sa spomenúť aký je deň, koľko je hodín a prečo spím zasa oblečená (resp. prečo nespím v pyžame), neodlíčená a s neumytými zubami. A už mi to došlo, vrátila som sa do reality. Ďalšou vecou bolo to, že som zhrabla mobil, ktorý som našla na zemi a zistila som, že je 19:37. Takto žijem a dospávam posledné dni.

Čo ďalšie vám môžem napísať? Od 12.2. to je dlhá doba a udialo sa toho požehnane. Avšak aby som si na tie veci spomenula, musela som nakuknúť do svojho diára, ktorý využívam aj ako denník. Ešte dobre, že na jeden deň je celá jedna strana. Tak sa mi tam zmestí aj jedálniček a všetky aktivity, ktoré som daný deň vykonala.

~Bola som voliť. Stranu, ktorá získala len necelé dve percentá, ako som sa na druhý deň dozvedela. Ale je to jedno...jednotlivec nezmení svet.
~A bola som na chate, z ktorej si nepamätám asi tak dve hodinky. Možno menej, možno viac. Ale bolo tam super, dokonca aj tombola, kde sme spolu so S. vyhrali druhú cenu. Teda, ona ju vyhrala, ale ako sme sa predtým dohodli, ak niečo jedna z nás vyhrá, delíme si to na polovicu.
~Taktiež som bola v kine na rozprávku Zootropolis, ktorú som chcela vidieť už od momentu, kedy som uvidela trailer. Tak sme na to s Blondiačikom zašli a bolo to vážne skvelé. Vtipné a originálne.
~Ďalej som odpracovala veľa smien v robote,
~učila sa,
~počítala matiku a dočkala sa konečne jednotiek aj z nej,
~a samozrejme spala cez deň,
~bola párkrát vo fitku a cvičila doma,
~kávičkovala,
~čítala pomenej, ale predsa len,
~dostala sa k tretej sérii American Horror Story,
~prvýkrát som hrala bowling,
~dala sa ostrihať a reálne uvažujem o fialových koncoch vlasov,
~bola na oslave osemnástky mojej kamarátky a obľúbila som si Piňa Coladu,
~z prvého platu si kúpila nové tenisky...

A navštívili sme opäť Tatry. Hlavne s úmyslom navštíviť Beliansku jaskyňu, čo sa nám úspešne podarilo, a potom fotiť a fotiť - hlavne výhľad z Hrebienka. No počasie absolútne nevyšlo, cestou naspäť bola akúrát tak zimnica a z tohto výletu mám len jednu fotku. No čo už, aj takéto dni sú, no aspoň sme sa povozili vláčikom.

Kujú sa mi plány na leto, ale ešte nechcem nič prezrádzať. Všetko sa dozviete v pravý čas, zlatíčka :*
Ešte rýchlo nájsť nejakú fotku na nete, lebo môj foťák teraz ponúka len fotky poznámok, a budem končiť. Snáď sa to tu znova rozbehne. Mám nejaké jedlo a recepty pripravené.

Moje vlasy by mohli vypadať nejak takto. Akurát ten vrch by bol trochu bledší :) ale tu teraz ide o tú fialovú...dokonalá fialová.
zdroj: weheartit.com

I´m sorry, I´m so sorry.

12. february 2016 at 17:59 | Mirka.
Uhm.
Som priam ukážkový bloger.
A nechcem sa na nič vyhovárať.
Mám strach.
Bojím sa ľudí.
Už sa bojím aj schovávať.

Ľudia ako ja to teda nemajú v živote ľahké. Plus som si naložila ďalšie povinnosti a jednu, ktorú veľmi chcem, ale nemôžem splniť.

V nedeľu je Valentína, a napriek tomu, že tento sviatok príliš neuznávam, tak vám prajem veľa lásky a užite si ho hlavne s dobrým jedlom. Okej, ešte musím porozmýšľať, čo dobrého si dám na obed. Do tretej robím, potom ma čaká ten úžasný, no stále neznámy obed a následne niečo vymyslíme s Blondiačikom. Čas na učenie je v ****** (Namiesto hviezdičiek si dosať ľubovoľné neslušné slovo). Je mi ľúto, že na nič nemám čas, ani na knihy, ktorých som si zas zobrala veľa z knižnice. Ani na písanie. Ani na cvičenie a fitko. Ani na American Horror Story. A už vôbec nie na zveľaďovanie svojich vedomostí. Cez víkend sa takmer neukážem doma, v pondelok, stredu a štvrtok prídem až o 23:00. V priebehu týždňa píšeme písomky zo slovenčiny, fyziky, určite aj matematiky a to ešte nepočítam tie nečakané "prepadovky".
Nesťažujem sa, naozaj nie, len by som chcela vedieť nejaký plán, ako to všetko zvládnuť sa naučiť, pracovať a ešte aj vykonávať voľnočasové aktivity, ktorými relaxujem a obdúravam stres. Hm?

Nebavme sa už o mne, trochu som si len potrebovala ujasniť svoje plány a povinnosti na víkend a budúci týždeň. Prejde to veľmi rýchlo. V poslednom čase to ubieha len rýchlo (možno cez prázdniny sa to trochu spomalilo). Lebo čím sme starší, tým už máme viacej prežitého, a tým sa nám dni zdajú kratšie.
Amen.

chocolate, ​amor, and chocolates image
z weheartit.com

A možno si nájdem čas aj na vaše blogy.... Verte mi.

Muhehe

24. january 2016 at 12:13 | Mirka.
Ani sa mi nezdá, že posledný článok som vydala 7.1. To už tak dávno? Popri samých písomkách a vybavovaní rôznych vecí ten čas tak rýchlo letí. Našťastie nával písomiek viac menej skončil, tak bude aspoň nachvíľu menej učenia. Dni sa pomaličky predĺžujú a čoskoro tu bude jar. Teším sa^^. Nášmu kysuckému snehu sa bude ťažko zliezať dole, ale keď sa konečne roztopí, rieka odnesie všetku zbytočnú vodu a pôda ju vsiakne, bude čas na jarné fotografovanie, ktoré tak ľúbim^^.
Našla som si brigádu. Práca nie len cez víkend, ale aj po škole, no aspoň si niečo zarobím. A už plánujem na čo to všetko miniem. Prvoradý je vodičák, ktorý by som mohla začať na jar, potom oblečenie (samozrejmosť), knihy a "letná dovolenka". Viac menej.

Dak mi držte palce, nech ma hneď nevyhodia. Som spoľahlivá a zodpovedná (musím sa úprimne a skromne priznať), takže plniť si svoje brigádnícke povinnosti nebude problém.
Krátky článok, ja viem, ale 12:50 odchádzam z domu a ešte zo seba musím urobiť človeka a naobedovať sa.
Majte sa, ozvem sa čo najskôr ako to pôjde^^

(Možno ste ich videli už na instagrame.muhehe)

Dni pokoja.

25. december 2015 at 19:39 | Mirka.
No ahojte,
aj u vás sa Ježiško trošku uskromnil? Mne toho doniesol málo, ale vôbec mi to nevadí. Skromnosť je krásna vlastnosť. Aj keď by som chcela milióny kníh, tony oblečenia a nejakú tú kozmetiku, na otázku Čo chceš na Vianoce? od rôznych ľudí som odpovedala Nič. Vypýtala som si peniaze na šál a svetríky, čo som si kúpila, mama mi ešte dokúpila ponožky, župan a kozmetiku a darček od rodičov bol na svete.
Činky od Blondiačika bol ten najkrajší darček. Síce sú len kilové, ale aj s nimi sa dá pri nejakých cvikoch poriadne potrápiť, ako som sama už tri dni po sebe skúšala.

Je neskoro popriať vám šťastné a veselé. Tak vám aspoň popredu poprajem šťastný Nový rok. Asi tu ešte budem, ako som si sľúbila a momentálne to aj čas dovoľuje, ale pre istotu. Opäť pravidelne cvičím (niekedy až moc), čítam, som s rodinou, kamarátkami aj Blondiačikom a stíham. A to len kvôli tomu, že sa teraz nemusím nič učit. Škola (a hlavne to učenie po večeroch a nociach) je obrovským žrútom času a matematika znova všetko kazí. Choroba sa našťastie vyhýba oblúkom (dneskajšiu bolest hlavy a 5 vysmrkaných vreckoviek môžme brať ako chvíľkový skrat), ponožiek je po roku konečne zas plná kopa, zásoba sprcháčov a voňaviek sa tiež zväčšila a na koláče síce mám chuť, no nepotrebujem ich konzumovať. Konečne som sa vo svojej fitness ceste dopracovala k tomuto bodu.

Hovorím/píšem stále len o sebe. Tak aj vy sa pochváľte niečim zaujímavým, napíšte ktoré jedlo na Vianoce zbožňujete najviac a koľko párov ponožiek ste dostali.
Minulý rok som robila vianočný špeciál Food Inspiration (TU je) a keď to jedlo porovnávam z tohtoročným, musím povedať, že vtedy sa vydarilo viac. Teraz sa poleva na medovníky nepodarila a 3/4 ostalo neozdobených, ryby sa rozpadávali a Ódu na linecký koláč by som už nepísala. Teda žiadnu vianočnú fotku nečakajte :( Aj mňa to mrzí.
Ale mám tu jeleňa, ktorého som maľovala a potom darovala. Ako sa vám páči?


Ďakujem za krásne komentáre k predchádzajúcemu článku. Toto mi chýbalo. Ste zlatí všetci :*
Nabudúce už snáď viac tématický článok. Možno nejaké jedlo, čo tu už dlho nebolo.
Majte sa a užívajte si jedlo kým sa dá.

Asi mám chuť znova blogovať :3

19. december 2015 at 10:14 | Mirka.
Ahojte.
Ehm, to, že som to zas flákala necháme radšej tak. Dôležité je, že si uvedomujem ako veľmi mi blogovanie chýba a teraz si naň nájdem čas aj keby som mala ísť spať o jednej v noci. Práve teraz, keď píšem prvé riadky tohto článku mi hlavou prebehli všetky tie krásne chvíľky, ktoré som tu zažila, ako skvele som sa cítila pri ťukaní po klávesnici a vymýšľaní "múdrych" a "vtipných" viet. A aj teraz mi prsty priam tancujú po písmenkách z toho, ako sú rady, že sa k blogu vrátili. A mám vám veru čo povedať napísať. Síce som tu naozaj dlho nebola, ale nezabudla som, že 13.12 tento blog oslavoval už štvrté narodeniny.
To je vek. 4 roky. Prechod od detských článkov k článkom trošku vyspelejším. Takisto aj štýl písania, ktorý sa menil veľmi veľmi rýchlo. Práve mám pred sebou prehľad článkov, ktoré som kedy vydala. Posledný rok je to číslo nízke :(

Rok 2011 - 3 články - tu je to jasné, lebo som začala blogovať na konci roka, čiže som ich tu nejako extrémne veľa napísať nemohla. A ešte k tomu som ich možno aj pár zmazala.
Rok 2012 - 64 článkov - číslo sa zväčšilo, ale pôvodne ich bolo viac. Okolo desať článkov som vymazala.
Rok 2013 - 98 článkov - wow, už len dva a bolo by ich sto. Vtedy som mala celkom "produktívny" rok, lebo som končila deviaty ročník a začínala strednú školu. Písala som o svojoch pocitoch, dojmoch a o tom, ako ma to všetko zmenilo a stávala som sa viac samostatnou a nezávislou.
Rok 2014 - 83 článkov - trošičku nám to pokleslo, ale stále je to v pohode.
Rok 2015 - zatiaľ 42 článkov - skoro polovica oproti minulému roku, ale nebojte, také tri, štyri články by do konca roka ešte mohli prísť.

O deň skôr ako mal narodeniny blog, som mala narodeniny aj ja. 12.12, čo je nádherný dátum :3 Oslávila som už svoje osemnáste narodeniny. Som plnoletá a stále tomu nemôžem uveriť. Všetci ma veľmi prekvapili darčekmi. Bolo to naozaj milé a rada zisťujem, ako úžasne ma ľudia, ktorých mám rada poznajú. Nebudem menovať všetky darčeky. Bolo ich dosť, plus aj nejaké peniaze, ktoré nikdy nesmú na narodeniny alebo meniny chýbať. Pár darčekov som vám odfotila, aby ste so mnou mohli zdieľať radosť, ak chcete.

Ľúbim tie štyri potvorky, ktoré mi toto vymysleli. <3 Rubber Soul je srdcovka. Druhý najobľúbenejší album po Abbey Road.


Chorvátsko 2015 | 2. časť

30. october 2015 at 21:14 | Mirka.
Ahojte, priatelia.
Snáď moje spomienky na Chorvátsko ešte úplne nevymyzli a dokážem si spomenúť aspoň na tie najdôležitejšie. Táto druhá časť bude hlavne o ostrove Brač, kam sme išli loďou - len samé dievčatá. Naši traja chalani a niektoré ďalšie dievčatá proste ísť nechceli, a tak si deň užili "terorom v mori" s telocvikárkou. My sme v ten deň mali od nej pokoj :)
Denníček z Chorvátska mi momentálne pomáha rozpamätať sa. Písala som tam viac o jedle, ako o iných zážitkoch, preto začnem hneď jedlom.
Makrela bola na môj vkus príliš mastná a jedla som ju pomaly, lebo ja sa vždy bojím jesť ryby s kosťami. Chuť úžasného šalátu mám v ústach ešte doteraz. Škoda, že nie je na fotke. Neviem čo tam dali, ale bolo to dokonalé.


Makrelou sme preskočili veľa fotiek, takže sa vráťme nazačiatok a poďme chronologicky. Táto fotka bola prvá fotená z lode. Usadili sme sa, a sedeli sme blízko motora, takže žiadne kecanie a rozprávanie sa kvôli jeho hučaniu nekonalo. Len sme sedeli, fotili a obdivovali. Na lodi bolo ponúkané aj červené víno, ktoré sme však diplomaticky odmietli :)
No tie hory sú proste krásne. Nebude so mnou súhlasiť každý, ale boli krajšie ako more..

Chorvátsko 2015 | 1. časť

3. october 2015 at 16:46 | Mirka.
Ahojte.
Sprievodca naším plaveckým začína svoju úlohu..podať vám informácie od cesty tam ž k ceste späť. Iste už viete, že sme boli v Chorvátsku, konkrétne v capme Paško Polje.
Začalo to v piatok 28.8., kedy sa väčšina študentov začala "tešiť" ako zasadnú za školské lavice po dvoch mesiacoch ničnerobenia. Ja som v tento výnimočný deň končila s balením. Na cestu mi mama nanapiekla rezne, ako to zvyčajne dovolenkári robia, ale patizón. O pol šiestej autobus vyrážal z parkoviska. Miesta nám ostali úplne vzadu, čo je na cca 13-14 hodinovú cestu to najhoršie miesto aké len môže byť. Našťastie, na piatich sedačkách sme sedeli len tri a nejako sme sa tam poskladali, aby sme sa aspoň trochu vyspali. "Patril nám celý autobus". Zo spánku ma vyrušili až dvaja colníci, ktorých som sa zľakla, keď sa zrazu objavili pri nás vzadu. Potom som mohla opäť nerušene spať.
Príchod: 8:30


Ubytovali sme sa, najedli sa a už sme museli ísť plávať. Bol to predsa plavecký, kde sme si mali zdokonaliť naše plávanie. A v mojom prípade sa to podarilo. Najdôležitejší bod bol však jedlo. (A na druhum mieste wifi :)) Ubytovanie v chatkách znamenalo, že sme si museli variť úplne sami. U mňa figuroval kuskus, pohánka, ovsené vločky, celozrnné cestoviny, ovocie, zelenina a jogurty. U ostatných spolubývajúcich skôr instantné jedlá.
Pozrite sa však najskôr na pár fotiek predtým ako vám opíšem náš každodenný harmonogram.

A druhá fotka musia byť hory. Pretože kto má radšej hory ako more? Das bin ich. A práve to je ten dôvod, prečo sa mi páčilo, že sme išli práve do hornatej oblasti.


Nový týždeň? Neznášam pondelky

17. august 2015 at 15:27 | Mirka.
Ahojte.
Ak by vás opäť zaujímalo, kde som posledné dni bola, poviem vám to veľmi ochotne a rada. Zasa som sa "zastavila" u babky. Tentokrát na tri dni - predĺžnený víkend. Bola som v kine na rozprávke, na nákupoch... čiže som zažila skvelý predĺžený víkend so sesternicou. Už len jedna dôležitá vec mi chýba - klobúk. Asi som príliš náročná na klobúky, lebo doteraz som nenašla taký, ktorý by sa mi páčil až tak, aby som si ho kúpila. No nevadí, v najhoršom prípade si kúpim šiltovku a budem v Chorvátsku swagger namiesto hipstera :´D
V mojom notebooku je nejaký vírus, ktorý mi komplikuje vstup na internet. Kým sa problém nevyrieši, budem musieť písať na počítači v obývačke. Avšak zatiaľ som neprišla na to, ako tam preniesť fotky z foťáka. Otvor na SD kartu som tu nenašla, a usb kábel kvôli tomu kupovať nebudem. Pár dní vydržím a potom sa konečne vrhnem na písanie článkov s mojimi fotkami^^
A taktiež musím niečo rozpísať na obdobie 27.8 - 6.9, kedy budem v Chorvátsku.

Len tak sedím, popíjam kávu a rozmýšľam čo pôjdem robiť. Dnes chcem ostať doma. Vonku prší. Nemám notebook. Mám knihy. Budem čítať :) Toľko uvažovania, a aj tak som dospela k zrejmej veci. U babky som dočítala Vraždu na fare. Vraha som tipla zle, ale snáď to napravím u nejakej inej detektívky, ktorú si chystám pri najbližšej návšteve knižnice požičiať. Rozčítala som aj Ak zostanem. Číta sa to, pochopiteľne, veľmi rýchlo. Dnes to hádam stihnem dočítať a pokúsiť sa nerozplakať.
Káva sa mi pomaly míňa z hrnčeka so smajlíkom, ale skôr ako sa minie úplne, pohľadám zopár tumblr obrázkov, aby to tu nebolo prázdne.







Pekný zvyšok dňa.

Cez chladnejšie dni

11. august 2015 at 19:59 | Mirka.
Ahojte.
Vydávať dva články za týždeň? Haha. Obrovský sen. Nestihnem teda cez prázdiny vydať všetko čo by som chcela. Minulý týždeň ma navyše postihli "tri rany" alebo "tri zrady" alebo "tri smutné udalosti". Niekto by to tak tragicky nebral, ale ja áno. A vybrala som sa v piatok na spoveď po, ehm, dlhom čase.
Odbočme ale od témy. Mám tu fotky z konca júla, kedy sa trocha ochladilo, a aj pršalo a boli búrky. Škoda, že čmeliaka sa mi nepodarilo odfotiť lepšie, ale som rada aj za tieto fotky. Chladnejšie počasie by sa mi hodilo teraz hneď. Robiť nejaké cardio v týchto horúčavách nie je žiadna výhra.

Môj druhý domov

4. august 2015 at 22:38 | Mirka.
Nápad zdrhnúť niekam preč a takmer nikomu to neoznámiť sa zrodil v mojej hlave tak rýchlo, ako rýchlo som tam odcestovala. Ak ste sa teda čudovali, prečo "až" týždeň nebol článok, dôvod je ten, že som sa v utorok v noci rozhodla, že v stredu ráno idem k babke. "Na dva až tri dni", hovorila som si. Zostala som tam do soboty. Mal to byť odychový trip plný kníh, fotenia a jedla. Ako to nakoniec dopadlo? Knihy boli. Čítala som, aj keď som toho 655-stranového Eldesta stále nedočítala, ale knihy som si taktiež požičala z knižnice a jednu kúpila. Tadá, vrstva kníh na nočnom stolíku je zas o niečo hrubšia. Fotila som málo a žiadna príroda. Jedla som nezdravšie ako bolo v pláne. Ríbezlový koláč a rôzne slané hovadiny, ktoré, priznajme si to, lákali. Ale ak k tomu pričítame pohyb skladajúci sa z niečo málo upratovania a chodenia po meste, možno som tieto kalórie stihla spáliť. Jedna jediná vec mi chýbala. Šport - brušáky do vyčerpania, cardio, z ktorého by som bola mokrá akoby som vyliezla s vody a cyklotrasa. Aj mačky chýbali, hlavne maznanie. S babkiným diabolským psom Ťapom sa nedá mazliť ani náhodou.

Najviac som si užívala raňajky. Bola to stále tá istá báseň. Jogurt, ovsené vločky a nektárinka. Plus zelený čaj.

Zážitkový

16. july 2015 at 20:33 | LinDa
Leto by malo byť plné zážitkov. Nikto predsa nechce sedieť doma, napchávať sa nezdravým jedlom, pozerať telku alebo filmy, či youtuberov na internete. Sú toto zážitky? Mňa ide roztrhnúť aj keď som doma len jeden deň. Potrebujem stále niečo robiť, hýbať sa a vedieť, že celé svoje prázdniny nepresedím doma. Jasné, každý má svoje nálady, možno depresie a obdobia, kedy chce byť doma zavretý v izbe pri knihe, filme, čaji. Špeciálne v tie upršané dni, kedy si len hovoríme, prečo nám to leto robí... Nemám nejaké veľké zážitky. Zážitkom môže byť aj to, že na cyklotrase stretnem nového bežca a pozdraví ma. Alebo, že pôjdem na čučoriedky a nazbieram ich dostatočne veľa na dvojitú porciu čučoriedkových muffín. Tie si následne upečiem sama, s mamou alebo kamarátkou. A máme nový - malý, ale dostačujúci zážitok.
Vieme, že pre zážitky netreba chodiť ďaleko. Avšak keď nejakú vidinu zážitku nemáme dostatočne blízko, treba za ňou cestovať. Tým narážam na utorok siedmeho, kedy sa konal výlet na Liptovskú Maru s dvoma spolužiačkami.

Našla som dračie vajce.

5. july 2015 at 23:16 | LinDa
Ahoj.
Nechala som sa uniesť tým, že sú konečne prázdniny a že mám konečne voľno. Prvý týždeň som teda zasvätila športu. Beh, bicykel, korčule, NiečoAkoTuristika... Mohla som robiť čo som len chcela bez toho, aby som sa strachovala, že sa nestihnem naučiť na písomku. Na počítač som od utorka ani len nepomyslela. Ak som na internete, tak len na mobile a len odpisujem ľuďom. Tá počiatočná radosť však vyprchala a už sa posnažím plniť svoje blogerské povinnosti minimálne dvakrát do týždňa. (Už dopredu vám môžem povedať, že viac nie :´D. Aj keby som sa roztrhala na tri kúsky, z čoho by jeden športoval, druhý blogoval a tretí sa váľal na gauči). No a napísať novú poviedku/novelu, ktorej priebeh sa mi už tri mesiace premieta v hlave by tiež nebolo odveci.
Necháme veciam voľný priebeh a premietneme si fotky, ktoré som fotila, keď už bolo v škole tak voľnejšie...

Táto fotka by sa mohla pokojne volať Som na seba hrdá alebo skôr Som hrdá na svoje žily^^ Existuje k nej aj príbeh. Kvietok som chcela odfotiť tak ako som ho našla - na stonke, ale ani s makro nastavením mi to nejako nešlo zaostriť. Odfotila som ho teda odtrhnutý na dlani a potom aj na zápästí.





Dračie vajce :´D
Eragona som si nebezpečne obľúbila. Dúfam, že to nebude mať podobné následky ako Pottermánia, kedy som si vyrábala prútiky, a myslela si, že mi priletí sova aj s listom, že mám nastäpiť do Rokfortu. Teraz budem hľadať ešte nevyliahnuté dračie vajcia a čakať, kým sa mi vyliahne drak.
Až potom ako sa stanem novým Sherlockom Holmesom. Sir A.C.Doyle bol génius, že vymyslel túto postavu. Už ho milujem aj v písanej podobe. Dokonca viac (možno, lebo Benedictovi sa nikto nevyrovná).



Na záver by som len dodala, že moja malá mačka Luna už nie je Luna. Mohol by to byť Luno, ale to meno by mal ako za trest. Skrátka, je to kocúrik. Takže sa bude volať Felix a hotovo. Mama ho volá Lunochod. Myslím, že je jasné, čo je lepšie :D. Dva mesiace sme si mysleli, že je mačka ! Ako je to možné?

Dobrú noc prajem.

Májové fotky.

14. june 2015 at 19:37 | LinDa
Mám pocit, že čím menej píšem, tým menej nápadov a inšpirácie mám. A aj lenivosť stúpa priamo úmerne s mojou neaktivitou. Ale v piatok sme dopísali poslednú písomku. Nech dopadne ako chce, mám o trochu viac času. Ale musí dopadnúť DOBRE. Sakra, rozmýšľam o tom celý víkend, snažím sa odohnať myšlienky. Ale keď som len doma, a nikde inde, nedá sa to. Nechcite mať vo svojom okolí ľudí, ktorí sú leniví a nechce sa im nič robiť. Potom ani je nemôem nič robiť, lebo samej je to o ničom.....
Dopíšem článok a idem behať. Musím si počkať na priaznivú teplotu. Je to taká, pri ktorej:
- sa nebudem kúpať vo vlastnom pote viac ako inokedy
- sa nebudem dusiť od sálajúceho tepla z rozohriateho asfaltu
- mi nebude na vracanie
- nebudem musieť piť každých 5 minút
- bude na cyklotrase tieň a jemný chladný vánok

Sviečka ževraj s vôňou kávy, ale mne voňala ako čokoláda. Pekne mi rozvoniava v izbe. Šišku som našla v lese :´).

Fotomomenty 3

23. may 2015 at 20:07 | LinDa
Ahoj,
nemala som čas tu písať. Pretože.. neviem. No, nebudem sa vyhovárať, ale učila som sa niečo do školy a dala som prednosť behu, či knihám. Bolo toho dosť a času bolo málo. Každopádne, koniec roka sa blíži a moje známky sú fajn. Nemusím si ich opravovať. Matiku by som možno ešte mohla dať na 1, ale nechce sa mi. Nebudem sa predsa usilovať o niečo, na čom mi nezáleží a čo ma nebaví. Budúci týždeň máme maturity a náš rozvrh sa menil. Bude to voľnejší týždeň, aj keď máme len matematiku, fyziku a chémiu!
Čo to znamená pre vás? To, že možno vydám aj dva články týždenne, čo sa mi kedysi zdalo nemožné :) Už ich mám veľa nápadov v hlave.

Ale teraz ďalšie fotky prírody. Fotené celkom dávno pri prechádzke s Monikou. Opäť s ňou. Každá si fotí svoje fotky a až potom si ich navzájom uvidíme na blogoch v plnej kráse.



Jediná z týchto, ktorú som už nemusela upravovať. Pretože tá obloha bola dokonalá aj bez pridania farby.


Monika and her Milka backpack.


Tento kvet fotím zrejme veľmi rada. Už je tu tretíkrát. A konečne je bez mušky alebo chrobáka, ktorí by sa mi priplietli do záberu.



Wonderland?
Až na to, že je tam veeeľa veeeľa odpadkov pohádzaných pri rieke. Od plechoviek až po obaly od chipsov.


Aj vy tak neznášate odpadky pohádzené všade okolo? Mne to totálne vadí. Ale čo ma štve najviac, sú plastové tašky čo dávajú zadarmo v obchodoch. Alebo to, keď ludia kupujú minerálky denno-denne. Stačí si kúpiť jednu fľašu a do nej si každý deň nalievať pitnú vodu z kohútika. Zničí sa tak oveľa menej prírody, spotrebuje oveľa menej ropy a ovzdušie bude, síce o nepoznanie, ale čistejšie. Ekológovia budú spokojnejší, niektoré neobnoviteľné zdroje sa tak rýchlo neminú. Pár igelitiek a plastových fľaší ale nebude stačiť. Je potreba, aby sa do toho zapojil celý svet, čo je nemožné. NEMOŽNÉ a ja som z toho sklamaná :(

Aký máte názor vy?
 
 

Advertisement

© LinDa
Zákaz kopírovnaia článkov a mojich fotiek. Keby predsa len hej, tak sa najskôr ozvi na e-mail uvedený v menu.

Príď zas :D