Diary of "cat lover"

Fotomomenty

17. april 2015 at 18:32 | LinDa
Opäť máme jeden z tých klasických piatkov, kedy je konečne čas niečo napísať (minimálne rozpísať). Síce, veľmi rada by som bola skôr vonku, ale je tam škaredo. Tak radšej využijem tento čas upršaného počasia a ukážem vám pár fotiek popri pití šumivého vitamínu s magnéziom.
Minulý týždeň som fotila veľa. Boli prázdniny, a aj keď spočiatku snežilo, na konci už bolo slnečno a teploty príjemné. Nie len, že som bola v Bratislave, ale aj v mojej obľúbenej Žiline a na výlete na kopci - prvýkrát túto jar.

V Bratislave sa hrala predpremiéra Zmierenie. Táto veselohra s nádychom folklóru nás pobavila a odchádzali sme spokojní a s umeleckým zážitkom. Cesta späť už nebola príliš šťastná, lebo v stiesnenom autobuse sa nedalo poriadne spať. Domov sme dorazili cca o jednej v noci, trasa Bratislava-Čadca autobusom trvá niečo málo nad tri hodiny.

Môžete si detailne prezrieť môj outfit. (Okej, nie až tak detailne, lebo sme tam zďaleka). Každopádne, nádherné pobrežie Dunaja a mimochodom, ja som hneď prvá zľava. Sorry za kvalitu, nie je to fotka z mojej dielne, ani foťáka.

Novšak ďalšie sú už z mojej "ruky". Keď sú na obzore krásne mosty a západ slnka, prečo to neodfotiť? Zaujímalo by ma, z akého dôvodu som ich doteraz nemala vo foťáku.

Od pondelka do piatka

2. april 2015 at 16:11 | LinDa
Recenzia ešte nie je zverejniteľná, z toho dôvodu sa opäť odvolávam na denníček. Tentokrát však v inej podobe. Viď nadpis :) Keď už som si dala tú námahu a každý deň spísala pár vecí, čo som robila. Plánovaný článok - nič odveci. Ale celé je to ešte o minulom týždni. Tak dávno to bolo :D Malo to byť zverenjené v sobotu, nakoniec je to až teraz.

PONDELOK
Stala sa mi moja tradičná pondelková vec - zaspala som. Nebol by pondelok bez toho, aby som nevstala o 15 minút neskôr a potom nič nestíhala. Tak som sa len rýchlo najedla, umyla, pripravila bleskurýchlu svačinku do školy a letela na autobus. V škole bol príjemný deň. Žiadna písomka, och, a na nemčine sme dokonca dostali pochvalu za rozhovor, ktorý mal len jednu jedinú chybičku. (Ja som ju nepôsobila, jupíí^^). Po siedmej hodine, keď nás vypustili zo školy, som sa donútila dať sa odfitiť. Veď viete, tie malé pasové fotky. Potrebujem ich totiž. Večer v telke išiel Kredenc - jediná televízna vec, ktorú pozerávam. Tak som sa na to kukla a išla spať^^

UTOROK
Mala som dokonca čas pripraviť si do školy tortillu. Tentokrát menšia desiata, lebo sme mali len 5 hodín. Na chémii bola tá najľahšia písomka, akú si len dokážem predstaviť. Keď nás opäť vypustili, išla som si kúpiť "niečo elegantné", čo si oblečiem do Bratislavy na večerné divadlo. V secondhande sme zabili oveľa viac času, ako sme najskôr plánovali. Išla som tam cielene pre nejaké sačko, lebo viem, že tam ich mávajú také krásne a originálne. Nakoniec som si so sačkom odniesla aj košeľu. Druhá vec, ktorú som potrebovala, boli topánky. Čierne som žiadne nenašla, tak mám modré, ktoré mi ladia so sakom.
A večer fitko. Krásne sa mi opäť behalo, aj keď neufngoval môj obľúbený bežiaci pás. Dúfam, že nabudúce už fungovať bude :D Keď som sa vrátila, pekne som sa napchala tuniakom, olivami a mrkvou a ešte som sa učila.




STREDA
Ďalší klasický deň. Len si toho teraz veľa nepamätám, lebo tento deň som si svoje aktivity tak akosi zabudla zapísať. No áno, to som ja. Škola bola celkom ľahká. Ako sa tak teraz spätne pozerám na rozvrh, asi nebola žiadna písomka. Na ďalší deň som sa príliš neučila, strávila som enormne veľký čas na youtube pri pozeraní videí a myslím, že som si pozrela aj jednu časť Doctora Who Classic (radšej videá ako blog? musím sa zlepšiť). Keď už spomínam tie videá, odporúčim vám dve youtuberky (teda skôr blogerky, na yt točia len vlogy z ich dní). A cup of style. Volajú sa Nicole a Lucie, sú sestry a mám ich rada úplne najviac. Navyše Lucka teraz študuje v Anglicku, takže si jej príspevky veľmi užívam. Poznáte ich?

ŠTVRTOK
Chýbala som na posledných dvoch hodinách, lebo som bola na kontrole so strojčekom. Gumičky mám zas zelené a som spokojná s tým, ako sa mi zuby rovnajú. Cestou späť sme sa s rodičmi zastavili na nákupy a tam som si nakúpila "moje potraviny". Grécky jogurt, bazalkové tofu, Dobré z ovsa, hrušky,...
Keď som konečne prišla domov, cítila som sa tak divne. Neviem však popísať tú divnosť :) Proste divne. Zistila som si poznámky z posledných dvoch hodín a ani som sa neučila na písomku z geografie, zaspala som.

PIATOK
Učitelia mali svoj deň (oficiálne až v sobotu), to bola len výhoda pre nás. Učili sme sa tri hodiny a na poslednej bolo ešte výhlásenie našej ankety o toho NAJ učiteľa, kde bolo viac kategórii. Aj tento deň mi bolo divne, mysľou som bola niekde v Utópii. Cestou domov autobusom som myslela, že ovraciam najbližšieho spolucestujúceho, našťastie som si sadla, keď sa uvoľnilo miesto a už bolo dobre. A doma som len spala a čítala. Nič viac sa nedalo, lebo mi bolo stále zle.

Toť všetko. Vonku opäť sneží, ale vločky sa topia hneď ako dopadnú na zem. Ostanú tam maximálne polminútku, potom sa zmenia na vodu. Mňa to však netrápi, lebo sedím doma a nemusím nikam ísť. Po druhé, som ostrihaná. Po tretie, nový článok bude ešte cez prázdniny.
EDIT 19:53
Potom prišla fujavica a všade je bielo.

Už budú len lepšie články !!!

20. march 2015 at 20:30 | LinDa
Už podľa nadpisu tušíte, že hodlám písať články, ktoré sú viac na nejakú tému. A nie len denníček, a o škole, a o tom koľko veľa písomiek píšeme, a koľko jednotiek som dostala.... No aj tak sa musím priznať, že jednotky stále pribúdajú. Dokonca už aj z matematiky. Vážne to mám dobre našliapnuté a horšia známka ako 2 z matematiky na vysvedčení nebude. :3 I am proud of myself.
Ako iste viete, tento týždeň boli na Slovensku písomné maturity. Maturitu zo slovenčiny mám už aj stiahnutú, no ešte som si ju nepozerala. Chcem tak urobiť tento týždeň. Pretože pripravovať sa treba odteraz. Už si nutne musím zvoliť semináre a rozhodnúť sa, z čoho chcem o dva roky maturovať. Na 95,73% som si istá, že to bude biológia a chémia. Môj sen stať sa lekárkou stále pretrváva. A potom, samozrejme, ešte treba maturovať zo slovenčiny a cudzieho jazyka. Angličtina, moja láska, vyberám si teba :3 Dávam ti prednosť pred nemčinou.

V poslednom čase je to s mojim fotením biedne. Tak len hľadám a hľadám, akú fotku by som mohla pridať. A nachádzam len fotky z labákov - biológie. Viem, že by som mala fotiť jarnú prírodu, ale tu sa zatiaľ prebudili len podbele a sedmokrásky. Po iných kvietkoch, dokonca ani snežienkach, nie je ani stopy. Samozrejme, jedlo mám odfotené, ale to pôjde do food inspiration.
Pchali sme do atramentovej vody petržlen, aby sme videli "vodivé cesty" po rozkrojení. (Viď druhá fotka)


Od soboty po včera som sa nemohla poriadne najesť. Zase problémy s trávením, nonstop plný žalúdok, tvdrá a skoro žiadna stolica. Trochu pomohol ricinový olej (ako preháňadlo). Najskôr neúčinkoval, navyše mi z neho bolo zle... ale potom možno aj zásluhou neho sa moje črevá vrátili do normálu. V stredu som si bola zabehať von na cyklotrasu prvýkrát po zime vonku, no črevá a žalúdok ma zastavili na polceste. Zajtra sa mi hádam bude lepšie behať, cvičenie z fitka bolo nedostatočné, potrebujem behať na čerstvom vzduchu.

Máte pocit, že sa sťažujem? :) Nie, aj áno. Za stres, ktorý mi robí tieto problémy rozhodne nie som rada. No za šport, písanie a jedlo som vďačná. U budem pomaly končiť. Viac odomňe počuť nechcete. Na vaších blogoch sa pozastavím pravdepodobne zajtra, dnes ma bolí hlava. Aj keď zajtra bude veľa práce, veľa návštevy (a rovnako aj v nedeľu), prídem, pretože mi blog chýba a potrebujem ho. Na záver ešte jeden zaujímavý obrázok. Neviem, kde som ho našla. No tvárme sa, že zdroj nepotrebujeme vedieť a stačí nám len jeho obsah.


Paa.

E?

28. february 2015 at 16:25 | LinDa
Opäť som sa dlhý čas neozvala. Tento týždeň bol plný písomiek a ten minulý boli prázdniny. To som tu ešte bola, ale tiež som mala nejaké plány, ktoré som chcela splniť. V deň, kedy som písala posledný článok, teda minulý štvrtok *LinDa obracia kalendár, aby zistila, či to bol naozaj štvrtok* , som vyrazila do Žiliny na nákupy. Mala som presný cieľ - zimnú bundu a dúfala som, že sa tam nejaká v zimných výpredajoch nájde. Pevne som verila, že v C&A nejaká bude, lebo tam ich majú proste dokonalé. No bola tam už len jedna pekná, v ktorej som však vyzerala ako muffin. A tak som hľadala ďalej a konečne našla nejakú, v ktorej som našťastie nevyzerala o 100 kíl väčšia, bola výhodnej ceny a nemala kožené rukávy. Neznášam kožené rukávy :) Odrazu som si kúpila aj modrý šál, hrubú mikinu a basic tričko na cvičenie. Tričko som už "vyskúšala" vo fitku a je veľká škoda, že na ňom vidno moje obrovské fľaky od potu pod pazuchami a na chrbte. Ale inak v pohodičke^^

Na ďalší deň som splnila hneď tri ďalšie body môjho prázdninového plánu. Zaplávala som si na plavárni, vymenila knihy v knižnici a vychytala skvelú rifľovú bundu v secondhande. 9,90 a úžasná retro rifľovina. No nemiluj sekáče, keď im prídu nové rifľové bundy.

Snaha o selfie s mokrými vlasmi a práve odlíčenou pleťou :3

Prázdniny som prežila aj v kruhu biológie, troch najbližších spolužiačok, nejakého neidentifikovateľného červeného vínka, Moniky a našich spoločných dlhých prechádzok. Postretávali sme mačky, a keď som náhodou mala pri sebe foťák, jednu som si odfotila.

Milá momentka.

Dosť bolo kecania o prázdninách, neviem či vás to bavilo :) Ale môžem vám povedať, čo chystám. Mám rozpísané asi tri recenzie na knihy, aby nám aj rubrika Knihy rástla. Ďalšie jedlo je tiež pripravené a trikrát hurá pre DIY po dlhej dobe.
Prepáčte, že článok bol krátky, ale hádam vám to vynahradia tie predchvíľou spomínané. Dnes čakám Darču, aby sme spolu zjedli zdravý koláč a potom sa idem učiť chémiu. Nie je veľmi čas na prezeranie blogov, čo je mi ohromne ľúto :´(

Posteľ + kniha = Valentín na druhú.

14. february 2015 at 19:10 | LinDa
Noo, čo vám poviem. Nestíham. Teda posledné týždne som nestíhala. Mali sme písať písomky skoro zo všetkých predmetov, aby sme si ich stihli napísať ešte pred prázdninami. Lebo cez prázdniny údajne osprostieme. Ale polovica písomiek nám aj tak odpadla a ja som sa teda učila zbytočne a budem sa musieť učiť aj cez prázdniny. Škoda, že budú len týždeň. Opäť nestihnem urobiť všetko čo plánujem. Ísť si kúpiť zimnú bundu v jarných výpredajoch plus dve basic tričká na cvičenie, nejaké tie jarné topánky, lebo mi všetky premokajú a ešte skočiť do knižnice, do fitka aspoň dvakrát za týždeň a raz na plaváreň. Popritom to učenie a blog. Musím si rozpísať a dopísať pár článkov. Oukej, toť boli moje plány, ktoré vás zrejme nezaujímali.
V minulom článku som spomínala, že spím priemerne 5 hodín. Ale to som trošku prehnala. Keď k tomu zarátam aj to, že zaspávam pri učení, priemerný čas sa tak zdvihne o hodinu. Spím teda priemerne 6 hodín, čo tiež nie je sláva. Včera som bola v škole veľmi nervózna. Veď viete, posledný deň a písomka z matiky, ktorú som nesmela pokaziť. Ale tá nervozita bola určite spôsobená nedostatkom spánku. Už som len čakala kedy sa dohrabem domov, aby som sa zvalila do postele a spala. Aj na telesnej som bola taká slabá, že som sa ani len nedokázala zavesiť na lano a vyliezť naň. Svoje plány, čo urobím, keď prídem domov, som tak úplne nedodržala. Najskôr som sa totiž najedla, až potom som išla spať. Spala som presne 4 hodiny, zobudila som sa o ôsmej, pol hodiny predtým ako začal Harry Potter a dary smrti 1. Bola som rada, že som ho stihla. Prvýkrát za posledných 7 piatkov som pri ňom nezaspala. Veď viete prečo, už som bola predsa vyspatá ;)

To by bol príbeh môjho piatku. Piatku trinásteho, čo som si uvedomila pred prvou hodinou, keď to v našej triede omieľali. Dnes je sobota štrnásteho, Valentín, a ja sa chystám stráviť večer čítaním. Náš matikár má narodeniny. Neviem, či sa hodí povedať jeho vek, ale keď ste to vy, tak vám to prezradím. Má už 60 (Teda, neviem, či je to dôveryhodná informácia).

Mám rada Wahrola^^
(Tento obrázok je bohvie z akej stránky, aj našla som ho na Googli. Mám ho na PC ploche :3)

Ad impossibilia nemo obligatur

6. february 2015 at 19:39 | LinDa
Dnes nám odpadla latinčina, preto ten latinský názov článku. Nie že by mi nejako extrémne chýbala, ale predsa len, je to súčasť môjho každotýždenného piatku :3 Som veľmi rada, že dnes nebola, lebo trčať v každý piatok v škle 8 hodín je padnuté na hlavu. Ehm, no dobre, latinčina nemá s týmto článkom nič spoločné. Len som nevedela vymyslieť názov.

"Biele hovná opäť padali." - LinDa, 2015 :´)


Je mi ľúto, že tu nemôžem byť častejšie, ale škola je škola a priority sú priority. Teda, nie že by blog nebol jednou z mojich priorít, ale od začiatku druhého polroka som do neho investovala menej času ako do školy alebo do fitka. A tak ma napadlo, že vlastne spĺňam viacero predsavzatí, ktoré som si ani nedala. Ale dala si ich väčšina blogeriek : pravidelne čvičiť, jesť zdravo, učiť sa viac, etc. A ja to proste dodržujem. No, ale, povedzme si, toto som dodržiavala aj dávno predtým, takže to nie je žiadna novinka. No aj tak mám pocit, že mi stále rastie brucho, mám ho nafúknuté a akoby som bola v 5 mesiaci tehotenstva. Cassie Ho o tom urobila video (o tom, prečo človek nechudne z brucha, aj keď sa zdravo stravuje a športuje) a výsledky boli takéto :
1, málo spánku - to súhlasí, pretože sa učím neskoro do noci. Tak cca do 12 a vstávam už o 5, aby som si to ešte zopakovala.
2, málo vody - pijem dosť veľa, takže v tomto by problém asi nebol :D
3, stres - áno, každý študent má predsa stres. Ja sa ho snažím odbúravať behaním, ale to nestačí.
Dávnejšie som niekde čítala, že k tomu môže prispieť aj pečivo. A myslím, že aj to by mohol byť v mojom prípade jeden z najväčších dôvodov. Keď totiž zjem pečivo, je mi po nom občas zle a myslím, že môjmu žalúdku veľmi nepasuje. Knäckebrot mi však vyhovuje, toho sa len tak rýchlo nevzdám. ;)

Oukej, takže teda musím vylepšiť prvý a tretí bod, jesť menej pečiva, a možno budem konečne spokojná so svojim bruchom. Ale len možno.



Polročné prázdniny mi bodli. Mala som konečne čas ísť pofotiť zimnú krajinu. Táto fotka je veľmi pekná a to, ako mokrý ťažký sneh drží na každom jednom kúsku stromu a ťahá jeho konáre dole, je čarovné fotiť aj pozorovať.
Umelecká to veta :3



Aj vám pripadajú všetky fotky rovnaké? Keď je sneh, všetky stromy sú biele, takže úplne stačí odfotiť jeden :D
Dnes som obišla nejaké vaše blogy. Zajtra, pokiaľ sa bude dať, navštívim ostatné. A už chcem pripraviť aj ďalší Food inspiration, kde možno dám aj moje zajtrajšie raňajky. Budem trochu experimentovať a variť niečo, čo som ešte nerobila.
Nech nevybuchne kuchyňa :D

Paa.

Ehm...

16. january 2015 at 19:57 | LinDa
Nebola som tu teda poriadne dlho (na moje pomery). A neviem čo by som vám k tomu napísala, len som prežila ten najhorší týždeň za celý čas, čo chodím na strednú. Teda za rok a pol.
Zmenil sa nám rozvrh (drasticky), menil sa nám triedny (za fyzikárku), pretože je dlhodobo "chorý". Ja len dúfam, že sa nám vráti naspäť ešte tento rok. Chémiu nás už učí profesor Z. a angličtinárku nám tiež dali novú. Budú aj ďalšie zmeny učiteľov. Neteším sa na to. Tento týždeň som taktiež vymenila gumičky na strojčeku na zelené a písala testy z fyziky, matematiky a informatiky v jeden deň. No aspoň som sa za to "odmenila" vynikajúcimi krabími tyčinkami. Pojedám aj medovníčky z Vianoc, ktoré ešte ostali a mám požičanú Kam zmizla Aljaška? a ďalšie dve knihy z knižnice. Prišli mi topánky na behanie a flip-flops, ktoré sa v zime kupujú najlepšie, pretože sú najlacnejšie. Vo fitku som od soboty nebola a pilates som cvičila maximálne 10 minút denne. Spala som priemerne 5,5 hodiny za noc, mala nastavené budíky na skoro ráno na dvoch rôznych mobiloch. Prestala mi fungovať autobusová karta, ktorá potom zázračne opäť naskočila, našla som youtube kanál, kde sa zle zaobchádza s jedlom, ale aj tak je to vtipné (HowToBasic). Moja babka sa necítila dobre, tak si ju nechali v nemocnici. Neprečítala som ani jednu stranu knihy (okrem učebníc) a nebola som ani na jednom z vaších blogov. Stalo sa toho omnoho viac. Omnoho viac hrozných vecí, a o oprave známok vám ani nejdem písať. Napísala som tu však aj tie pozitívne veci, aby som nepôsobila príliš depresívne. Dnes keď som opúšťala školu, spadol mi obrovský kameň zo srdca. Myslela som, že doma sa zvalím do postele ešte skôr ako si dám krabie tyčinky, ale cestou domov som uvidela Moniku a povedala som si, že som s ňou dlho nebola. A tak som ju zase raz pozvala ku mne. Robili sme hovadiny aj s Martinom (bratom). A teraz si idem pozrieť Harryho Pottera - moju obrovskú srdcovku, ktorú uprednostním pred spánkom.

Prídem zajtra a pokukám vaše blogy, tak mi chýbali <3 !! ^^

Selfie pozdrav s Monikou^^

Obdobie darčekov a ozdôb končí.

3. january 2015 at 9:48 | LinDa
Nový rok som začala tak trochu umelecky. Niekedy okolo jedenástej sa moja myseľ rozhodla, že ma bude zásobovať novými nápadmi. Sadla som teda za notebook a písala som. Do hlavy mi prišiel úplne nový nápad na poviedku, z ktorej sa možno neskôr vyvinie výtvor dĺžkovo podobný knihe. K môjmu dokonalému nápadu ma inšpirovala kniha Forrest Gump, ale predovšetkým kniha Šunkový nářez, ktorú poznám vďaka Narween Black. Ďakujem ti. Verím, že aj nabudúce sa s nami, tvojimi čitateľmi, podelíš o zaujímavé knihy ;)
Začala som písať o Dievčati spod postele, ktorá je oveľa múdrejšia ako hlavní hrdinovia spomínaných kníh, ale je rovnaký samotár. Kvôli mojej kreatívnej chvíľke som si ani neuvedomila, že sa začal nový rok. A zrazu vidím, že na notebooku je čas 00:02 a dátum 1.1.2015. Ohňostroje strieľajú ako o život a ja ďalej píšem. Až do trištvrte na jednu. Mama si pravdepodobne myslela, že už spím, preto ma nezavolala ani na prípitok. O trištvtre som prišla dole do obývačky a hneď mi ponúkla niečo ako Vineu. Ale Vinea to nebola. Nechcela som to presladené čudo piť, môj žalúdok bol akýsi rozvrátený z avokádovej a syrovo-cesnakovej nátierky, ktoré sa mi hravo v žalúdku miešali.



Hovorí sa: Na Nový rok, po celý rok. Ale ak by to tak naozaj platilo, bola by som celý rok alone a bez športu. (Tých 20 minút piates sa neráta). Skoro sa mi rozbilo zrkadlo, to by znamenalo ďalších sedem rokov nešťastia. Ale našťastie sa len "rozlepilo". Je obojstranné srdiečkovitého tvaru. Mám ho dlhšie ako vlastnú izbu. Zaslúži si ísť na dôchodok.
Verím, že ste si všimli nový dizajn. Rozhodla som sa blog zabaliť do bavlneného svetra, aby ste neumrzli, keď tu budete. A aby som navodila takú príjemnú domácu atmosféru. Ešte ma čaká kompletne prerobiť menu. A urobiť niečo s mojim druhým blogom, kde som sa v lete rozhodla pridávať svoje literárne výtvory. Ale potom som už nepridala nič. Skončila som. Píšem, ale nezverejňujem. Doctor who fanfiction však čaká na zverejnenie. Ale neviem či tu, alebo tam. Kam by ste to chceli? (Alebo nechceli?) A ešte mi napíšte či sa vám nový vzhľad páči.

Zrkadlo už je zlepené, šport dohnaný vo fitku, a možeme žiť ďalej. Toľko veľa ludí ako včera, v našom fitku ešte nebolo. Behala som len 25 minút, lebo som mala pocit, že pri dlhšom behaní by ma tam namieste ukrižovali. Každý chcel behať. Každý si dal určite predsavzatie schudnúť. Aj ja s Majkou chceme schudnúť do plaveckého. A potom, ak sa mi to podarí, tu možno bude fotka v plavkách z Chorvátska. Ale nič nesľubujem. :3

Ozdoby, ktoré po Troch kráľoch pôjdu dole. Náš rôznorodý stromček.



Chýba mi odpratávanie snehu. Tie časy, keď napadlo meter snehu a ja sama som sa podujala ho odpratať. Alebo keď jedného večera okolo ôsmej hodiny spadol sneh z obidvoch striech na chodník. A trvalo mi vyše hodiny kým som ho odpratala. To bol ale kondičný tréning. A posilňovňa rúk. Potom som prišla domov, prezliekla sa a uvarila čaj. Všetko bolo fajn, všetko...
Vianočných fotiek pre tento rok by stačilo. Ale ešte jedna je tu, je na nej náš stromček pri kostole.


Prajem vám šťastný nový rok 2015. A nech sa vám podarí úspešne schudnúť tie kilá, čo ste počas Vianoc pribrali ;)


Trash
Viete že tento článok sa pôvodne volal "sakra, zas neviem názov" ?

Deň s veľkým D.

24. december 2014 at 14:42 | LinDa
Môj momentálne najobľúbenejší "christmas song".

"Simply having a wonderful Christmas time".

Konečne je to tu. Neteším sa priamo na štedrovečernú večeru, ale teším sa na tú udalosť potom. Odovzdám mame darček a počkám si kým si ho rozbalí. Som zvedavá čo naň povie. Potom si otvorím ten svoj, ktorý nebude veľký, lebo som dostala už veľa vecí vopred. Ale nevadí, ja radšej darčeky dávam ako dostávam. Ak bude voľná telka, tak si kuknem Sám doma 2, a ak nie, tak si pokukám vaše blogy. V opačnom prípade sa na vaše blogy pozriem zajtra predtým ako odídeme k babke. Pekne naplánovyný "blogový život".
Tento vianočný článok bude spolovice denníček a spolovice tag.

1. Aký vianočný film je tvoj najobľúbenejší?
Sám doma 1 a 2. Ale radšej mám dvojku. A samozrejme aj Pelíšky. Bez nich by sa Vianoce nedali prežiť.

Untitledanimácia je z weheartit.com

2. Upiekla si niekedy medovníčkovú chalúpku?
Nie, ale budúci rok sa chystám urobiť Tardis. Držte mi palce.

Food
fotka je z weheartit.com

3. Aký vianočný koláč najviac miluješ?
Najviac mám rada linecké koláče, vanilkové rožteky a medové rezy. A nesmiem zabudnúť ani na rafaello, ktoré idem robiť ešte dnes. Viac koláčov vám predstavím vo Food inspiration - Christmas paradise. (alebo ešte neviem ako to nazvem :3).
Každopádne, tu je malá ochutnávka našich medovníčkov.


4. Kedy si sa dozvedela, že Ježiško nenosí darčeky?
Tak toto presne neviem. Asi ešte pretým ako som išla do školy. Ale keď som ešte verila na Ježiška, boli to tie najlepšie vianočné časy. Vtedy som mala Vianoce radšej ako teraz. S otcom sme išli von zapáliť prskavky alebo si umyť ruky od večere, mama sa išla zatiaľ hore do izby prezliecť a za ten čas nám vždy Ježiško doniesol darčeky. Bolo to také zlaté. A teraz už viem, že to práve mama zniesla darčeky za ten čas dole.

5. Dávate si v škole vianočné darčeky?
Dávame. Vždy si niekoho vylosujeme a potom mu niečo kúpime. Tento rok si ma vylosovala Jazmínka. Bol to šok, netušila som, že to bude práve ona. Podarilo sa jej to zatajiť veľmi dobre. Dokonca mi aj klamala, že má niekoho iného. :)
A čo som od nej dostala? Neuveríte. Tento dokonalý hrnček, ktorý maľovala ona. Potešila ma úplne najviac.


Môj najobľúbenejší Doctor so sexi vlasmi, a na druhej strane jeho hlášky. :3
A k tomu som dostala zelený čaj a ešte tieto dve veci.


Môj dnešný deň začal o ôsmej. Dala som si raňajky - pol tvarohu a banán. Síce neuvidím zlaté prasiatko, ale je mi to jedno. Ráno sa musím poriadne nažrať, aby som vôbec mohla existovať :D. Potom som musela povysávať v obývačke, išla som si s Monikou vymeniť darčeky a obaľovala som ryby. Kapor a ďalšie dva druhy nejakých rýb. Som rada, že mi mama dala chvíľu voľno, a tak ho využívam a píšem článok.
Od Moniky som dostala knihu, šatku a ďalšie maličkosti. Môj darček pre ňu bol trošku objemnejší. Dostala fľašu s prekvapeniami, môj "umelecký obraz " a čaj.

Medzi cukríkmi sú schované malé sviečky, 2 laky na nechty, keksík, prívesok, náramok a vreckovky. (ktoré vyzerajú ako 500 eurovky :3)


Čaj som zabudla odfotiť, ale obraz našťastie nie. Maľovala som ho niekoľko hodín, a nakoniec som skazila to pozadie. Ale ono je to ťažké sa dostať štetcom okolo každej jednej nohy sobíkov tak aby som ich nezničila.


Fotka z maľovania.


Na záver vám prajem veselé Vianoce, veľa lásky, zdravia, šťastia, peňazí, úspechov, kamarátov, mieru, smiechu, radosti, darčekov, čokolády, koláčov, jedla, zemiakového šalátu, snehu, voľného času, chuti do učenia, dobrých známok...
Nech sa vám splní každé prianie.

Jumping jacks.

25. october 2014 at 17:42 | LinDa
Hello.

Momentálne mám chuť sa postaviť niekam na kopec a poriadne si zakričať dole do doliny. Nebolo by to však obyčajné kričanie ako napríklad keď sa niečoho zľakneme, pištíme na kolotočoch alebo keď nakričíme po súrodencoch. Bolo by to poriadné neľudské ryčanie. Prosím, dovoľte mi to niekto bez toho aby sa ostatní pohoršovali a bez toho, aby ma brali na psychatriu. Aj keď viem, že tam patrím... -_-

Ešte že mi táto optimistická pieseň pomôže.

Mám nové fotky.
S Monikou sme boli na mieste, kde sa mi predtým vybil foťák a nemohla som teda fotiť. Teraz som mala naštastie plné všetky čiarky, ale scenérie už neboli tak pekné ako predtým na jar. Ale aspoň listy boli pestrofarebné.





Kontrasty. Milujem kontrasty.


Už mám podložku na pilates. Objednala som si presne tú, ktorú som chcela. Páči sa mi a vyhovuje mi. Neviem čo sa na nej nepáčilo tím, ktorí na ňu písali negatívne rezenzie. Je pravda, že sa šmýka, ale keď ju mám na koberci, tak drží perfektne.

Práve teraz som vyčerpala témy, o ktorých som vám chcela písať. A teraz čo? Čierna diera. V nej sa ukryli všetky témy a teraz musím čakať kým vylezú.
Momentálne ani nevnímam kedy deň končí a kedy začína. Mám toho strašne veľa. Pri všetkých povinnostiach si nespomeniem čo som robila minulý deň. No hlavne že si pamätám každé jedno školské učivo. To som až tak poctivá?
"Poctiví ľudia sa v živote nemajú dobre," profesorka Š.

Spomínam si hlavne na telesné .Tento piatok sme boli také vysmiate, ako keby sme si dali nejakú drogu a ja som potom precvičovala Jumping jacks. :)

Viem, že tento článok je absolútne zmätený. Ale treba nájsť vnútornú rovnováhu (aj keď týmto shitom neverím) a možno to pôjde :) Dnes bude ďalší Doctor a zajtra tu budem minimálne hodinu, aby som si zarelaxovala pri čítaní blogov. Zatiaľ papa :D

Nabitý víkend.

27. august 2014 at 10:22 | LinDa
Tak rada by som vám napísala každú podrobnosť zo sobotňajšej chaty. Spoznala som veľa ľudí, s ktorými je zábava. A nie len keď sú opití, ale aj keď sú triezvi. Lenže tento blog pozná aj osoba, ktorá na tej chate bola, takže vám to nemôžem úplne popísať. Nechcem aby zistila ako to celé vnímam ja. No viem, že aj tak sem v blízkej dobe nepríde, takže niečo vám hádam napíšem. Zistila som, že opití ľudia sú predsa len lepší, pretože vtedy hovoria pravdu. Oslávenkyňa mi povedala (teda nám trom triezvym), že jej vadí to, že sa nebavíme. Dosť ma to urazilo, pretože sme sa bavili, lenže ona si nás nevšímala a teda nevidela ako sa bavíme. Ona si predstavuje, že k zabávaniu patrí aj alkohol. Ale ja nechcem piť. Stačilo mi, že som si dala dva poháre bieleho. Jeden ako prípitok a druhý z donútenia :D Myslím, že si nepamätá, čo nám vlastne povedala. Už som na to aj ja zabudla (akože). Mala dosť starostí dostať jedného opitého do postele, no potom ho aj tak zobudili, pretože sa rozhodli o tretej v noci pokračovať. Oni by ani neprestali, ale museli ísť hľadať jedného uprchlíka ( :D ) z našej chaty. Vôbec nepoznal okolie chaty, takže by sa mohol stratiť. Kým ho hľadali, my triezvi sme si boli ľahnúť. Spali sme pol hodinu a potom si chalani všimli, že dolu chýbame. Tak nás išli budiť. Mňa a P. Bolo to fakt "zlaté" budenie odhliadnuc od toho, že sme chceli spať. Ako jediné sme z chaty odchádzali na druhý deň už o jedenástej. Potrebovali sme sa vyspať. Vošli nám do izby asi trikrát. Ani raz som nespala, iba som to hrala. Dúfala som, že odídu, ale oni sa nedali. :D A vlastne nás ani nebudili, len sa opýtali: Spíš? a pozerali ako spíme. Snažila som sa nerozosmiať. Vážne bolo ťažké udržať smiech. A keď sa to už nedalo, otvorila som oči. Potom nás pesviedčali nech ideme ešte dole. Nešli sme. Opakovali to trikrát. Tretíkrát nás presvedčili, a išli sme nachvíľu dole. Na desať minút. Ale nič sa tam nedialo, pomaly som nevnímala svet a bolela ma hlava. Nie som nočné stvorenie. Potom som si už naozaj išla ľahnúť a nechali ma tak. Konečne. Neviem kedy som sa ráno zobudila, ale viem, že som spala asi tri hodiny. Je to pre mňa málo. Potom som si uvarila čaj, dala koláč na raňajky (takéto "dokonalé raňajky som dlho nemala) a išli sme na zastávku. Bahnitá cesta zničila moje topánky ešte viac ako futbal, ktorí sme hrali keď boli všetci ešte pomerne triezvi. Dala som aspoň jeden gól. Jupíí :)

Aj napriek všetkému, celé dva dni (sobotu od štvrtej a nedeľu do jedenástej) hodnotím na jednotku. Bolo to tam divné, ale zároveň dokonalé. Nevadí mi to, že ma nútili piť, vstávať, urobiť šnúru (ktorú som mimochodom neurobila, lebo ju neviem). Nevadí mi to, pretože to k tomu patrí.
Len škoda, že sa nemôžem rozpísať viac. Ale aj tak by ste toho viac nechceli čítať. Bolo by to tak na päťdielnu poviedku.

V nedeľu som prišla domov rovno na obed. Bolo kuracie mäso a ryža. S prázdnym žalúdkom (ak nerátam, že tam bol jeden koláč), som sa do toho pustila. Hneď ako som všetko dojedla som sa ponáhľala do izby, kde som si stiahla novú časť Doctora bez titulkov. No nemala som čast pozrieť si ho, lebo už sme leteli k babke. Po ceste sme sa zastavili k stánkom, pretože v meste boli hody. Všetko predražené, klasicky. Boli tam Beatles hrnčeky, ale rozhodla som sa, že budem radšej šetriť a nekúpim si ho. To je ale pevná vôľa, čo? S bratom sme si kúpili len trdelník a babke nejaké oblátky.
Za pár minút sme boli konečne u babky. Tam som zjedla ďašlie dva koláče. Koláčová nedeľa :D . Tie ma nejako uspali a zaspala som na babkinom gauči. Spala som až kým sme neodišli. Únava na mňa nenechala dlho čakať. Vždy u babky ležím keď sme tam, ale už takých 8 rokov som nezaspala. :)
Prišli sme domov a jediná činnosť, ktorá ma čakala bola pozrieť si Doctora. Páni, to bola ale dobrá časť. No verím, že ďalšiu už budem pozerať online na BBCone.


Dnes jednoducho musel byť denník. Potrebovala som sa rozpísať, aj keď nie úplne. Teraz, keď mám v menu vycapenú svoju fotku to ani veľmi nejde. Do menu si pridávam aj e-mail. Musím, aby ste ma prípadne mohli kontaktovať. Je novo založený. Kvôli vám. <3 Pretože vás mám rada.

Sľúbila som fotku z Agrokomplexu. Táto sa mi páči najviac. A brat môže byť fotograf ;)


Upracem izbu, naobedujem sa, a konečne sa pustím do vašich blogov. :D

Fotky z babkinej záhradky.

29. july 2014 at 10:34 | LinDa
Sakra.
Odhlásilo ma to a zmazala sa mi polovica článku. Ja na to kašlem.. Hrrrr...
Pekný úvod, že? Ale ja som to tak dlho písala, a teraz musím odznova.
Ešte jedna krátka informácia. Blog bude regenerovať. Zmením mu nielen design, ale aj rubriky. Je až príliš "prefandomovaný" a DIY sa tu objavuje len zriedkavo. Chcela som, aby tu bolo viac handmade výrobkov, retro vecí, recenzíí na knihy. Je najlepší čas to zmeniť.
Toho sa ale dočkáte v priebehu týždňa. Týždna, ktorý zas ubehne tak rýchlo, že sa ani nestihnem spamätať. Nič nestihnem. Ak ste si všimli nadpis, určite sa čudujete, prečo tu ešte nepíšem o babkinej záhradke. Nebojte sa, už idem na to. Len ma trochu (trochu dosť) vykoľajilo to zmazanie článku. Viac sa to nesmie opakovať.


Babku (maminu mamu) milujem. Nie je to len preto, že je to moja babka. Je to preto, aká je osoba. Má zmysel pre humor, robí najlepšie palacinky, zavára najlepšie uhorky (zavárané uhorky jem len od nej). Keď nakrája salámu na tanier, ktorý položí predomňa, zjem ju bez výčitiek. Má na mňa pozitívny vplyv - robí zo mňa mäsožravca. Čo nie je až tak pozitívne, ale nevadí mi to. Chodievam tam rada. Kvôli spomínaným palacinkám, saláme, kôprovej omáčke, egrešom, zajačikom, psovi (psovi? ten ma skôr odzádza), príjemnej atmosfére, super susedom, ujovi. Týchto vecí je viac. Celá tá oblasť má na mňa dobrý vplyv. Aj foťáku sa tam páči. Škoda, že som ho tam mala len raz. Priveľmi sa bojím, že sa mi rozbije.
Dobre, že sa mi celý článok zmazal. Tento sa mi zdá ešte lepší :)

Ako prvé som odfotila malé kurence. Je to tak zlaté, keď je to malé. A keď to vyrastie, bude to len škriekať a dávať vajce na praženicu :3 Viac na tom nevidím.


Ďalšia zvieracia zastávka bola pri zajacoch. Tých šlo fotiť trochu horšie. Ich celý život sa točí okolo skákania, behania, žrania, pitia, hryzenia a starania sa o malé zajačiky. Potom skončia, chudáci, na tanieri.


Pohľad ako z väzenia čakajúc kedy dostanú jedlo.


Od zajacov sme išli rovno do záhradky. Potešili ma egreše, ktorých som pár zjedla. Neumytých. Veď načo umývať? Škoda vody. Stačí utrieť do trička, no nie? :P Ale tie čo som si zobrala domov (a na druhý deň som ich mala na raňajky), som si pre istotu umyla. Voda bola konečne po ruke.

Slnečnica.


Kvet neidentifikovateľný. Nenachádza sa v databáze autorky.


Vyčerpala som všetky fotky. Ak chcete ďalšie od babky, napíšte to do komentárov. Pri ďalšej návšteve si určite beriem foťák.
Opäť sa s vami lúčim rozmýšľajúc ako bude vzerať nový design. A zároveň rozmýšľajúc o tom, čo bude na obed. Zdola počujem drvivé klopanie (?). To bude mama naklepávať rezne.

Chodievate radi a často k starým rodičom? Aj vám u nich chutí? Boli ste/idete k nim na prázdniny?
Budem rada za odpovede.

Pošta + niečo zo života posledných dní

26. july 2014 at 9:09 | LinDa
Hello.
Dnes jednoducho musím napísať aj niečo z denníčka, lebo potom by sa mi toho veľa nakopilo. Pripravte sa na to, ešte si zabehnite uvariť čaj alebo kávu, kým začnete čítať. :)
Začala som tú Beatles challenge, no mám pocit, že sa to nikomu nechce čítať. Nie je tu veľa Beatlemaniakov. Takže predsa len uvažujem, že ju napíšem buď na Tumblr v angličtine, alebo aj tak budem pokračovať tu. Veď predsa nemusí každý článok sadnúť každému.
Tumblr mám len krátko a konečne sa objavil prvý folower. :) Odkaz vám dám až keď sa trochu rozbehne.

Objavila som liek na únavu a lenivosť. Mne stačí veľa piť, jesť enormné množstvo ovocia a zeleniny a športovať aspoň dve hodiny denne. Teraz s Monikou celý deň športujeme (nie len s Monikou). Včera sme boli na korčuliach. Monika sa na ne postavila po roku a celkom jej to išlo. Dnes pôjdeme buď behať, alebo bicyklovať. Preto mám málo času. A môj otec sa ešte rozhodol, že v letnej kuchynke urobí ďalšie okno, aby tam bolo viac svetla. Celé sa to deje pod mojim oknom, ten buchot ma ruší.
Včera sme boli opäť u babky. Veľká škoda, že som nemala po ruke foťák. Ale mám fotky z minulajška, ktoré by sa tu mali objaviť. Možno tam pôjdem na prázdniny aspoň na tri dni. Má to svoje výhody, ale aj nevýhody. Rada by som babke s niečim pomohla. Ale nevýhodou by bol veľmi slabý internet, ktorý by som chytala len z vedľajšieho domu a mala by som málo času na šport (a aj málo priestoru). Takže by som tu tie tri dni nebola. Ale bol by námet na veľa článkov s veľa fotkami.

Čo som ešte chcela? Bolo toho viac, ale to si nechám aj s príslušnými fotkami do ďalšieho článku.
Teraz vám chcem predstaviť moje nové veci. A konečne aj tašku, ktorá mi prišla ešte v stredu pevne zabalená spolu s náramkom. Ten som vám nespomínala, že ? Klamstvo to nebolo, len som to zatajila 3:)

Je poriadne veľká. Zmestí sa mi tam všetko čo do školy budem potrebovať. A samozrejme, bude mojou vernou spoločníčkou aj pri ceste na plaváreň.

Ako správne vidíte, náramok je z gumy. No je fakt gorgeous.

Niekto mi dal tip (teraz už fakt neviem kto), že v Tally Wejl má byť toto tielko. Mala som šťastie, že hneď na druhý deň som išla do Žiliny. Nemyslela som si, že tam ešte bude. Preto som mala obrovské šťastie, že tam pre mňa práve posledný kus. Ani neviete ako sa mi rozbúchalo srdiečko, keď som ho uvidela. Mali naň zľavu, kúpila som ho za 9,99 €.



Práve toto bol ten dôvod, prečo som si objednala čiernu tašku, a nie Abbey road tašku. Pretože Abbey road mám už na tielku :3 Popravde, nepáči sa mi, že má veľú "dieru na ruky", ale keď si pod to dám jeden tenký top bez ramienok, vyzerá to na mne super (samochvála, kill me! ).

Predsa len sa pochválim ešte s jednou vecou. Novým číslom Mollie tvorí. V tomto letnom čísle sú tak geniálne nápady, že z nich padám na kolená. Treba to vyskúšať.


Je škoda, že neviem háčkovať, ani štrikovať. A s vedomím, že som nie len ľaváčka, ale aj ľavá na štrikovanie sa to pravdepodobne ani nenaučím. Ide to ťažko, keď ti to vysletľuje niekto, kto štrikuje pravou rukou.

Je sobota, ide sa upratovať. Potom strávim čas čítaním a čakajúc na vynikajúcu fazuľkovú omeletu, ktorú budem mať špeciálne na obed namiesto guláša.
O:)

Sobota piateho.

5. july 2014 at 10:56 | LinDa
Pekný nadpis, že?
Spomenula som si na piatok trinásteho. Ten posledný piatok trinásteho, keď sme ešte chodili do školy. Viem, že to bol môj najhorší deň za posledné mesiace. Ešte nikdy nebol tento deň pre mňa taký hrozný. No teraz už viem, že to všetko zlé sa stalo len preto, aby sa potom mohlo stať niečo dobré. A to sa stalo. Človek si musí niečo vytrpieť, aby sa potom mohol tešiť.

Úvod článku bol taký spomínací, trohu som sa s TARDIS vrátila do minulosti a zisťovala aký to má dopad na budúcnosť. Keby sa len jedna malinká vec z minulosti zmenila... Napríklad to, že by som si dala o jeden rybí prst na obed viac by mohlo zmeniť celú budúcnosť. Z toho jedného rybieho prstu naviac by mi mohlo byť zle na žalúdok, neprestávalo by to a išla by som k lekárovi. Ten by ma poslal na nejaké vyšetrenie žalúdka a tam by odrazu zistili, že mám rakovinu v počiatočnom štádiu. Z nej by som sa vyliečila a žila by som spokojne ďalej ďalších 60 rokov. Horšie by bolo keby som si ten jeden rybí prst naviac nedala a tým pádom by som nešla k lekárovi a nezistil by že mám rakovinu. A tak by som to zistila príliš neskoro a ostávali by mi len 2 roky života.
Aj vy ste sa zamýšľali nad takými vecami ako je minulosť a čas? Alebo niečo čo sa proste má stať?
Táto úvaha bola trochu krutá. No ja smrť pletiem všade. V príbehu Mr.My, ktorý som už fakt dlho nepísala, sa chystám nechať zomrieť jednu postavu. Muhehe, to bude vzrúšo 3:)

Z minulosti prejdeme ráznym krokom do prítomnosti. Lenže pri tomto budíku sme opäť v minulosti. Je starý, nefunguje, ale je tak krásny, že ho stále musím obdivovať. Ešte si pamätám, že keď sme boli s bratom malí, tak zvonil. Teraz, po toľkých rokoch, som ho našla zabudutý v skrinke a zobrala som si ho.

Náš kaktus. Kvitne len jednu noc a jeden deň. Potom tento krásny veľký kvet na neuveriteľne dlhej stopke odpadne :/. Máte ho niekto?

Ešte som vám pri tých nákupoch zabudla ukázať toto Hippie pierko na krk :D

A ja. Predtým ako nás s Darčou pri fotení niekto vyrušil.

Rada by som vám skladala básne. Tak vás mám rada, milí čitatelia. Za dva dni som získala rekordne veľa komentárov k minulému článku o The Beatles tričku. Ďakujem vám. Pôjdem sa vám na vaše blogy osobne poďakovať za všetkú chválu. Taktiež sa veľmi teším keď mi niekto napíše že moje články vždy s radosťou dočíta dokonca a že som pre neho inšpiráciou. Dojímate ma k slzám. ;)

Už teraz pripravujem videá. Rozmýšľam, že vám ukážem moju izbu vo videu (Room Tour), potom budem robiť video o mojich mačkách a aj ďalšie. Prevažne DIY. Toto leto bude ešte pestré.

Moje nové obľúbené tričko

3. july 2014 at 8:37 | LinDa
Predsa som v minulom článku zabudla niečo veľmi, tak veľmi dôležité. Pár hodín práce, ubolený chrbát a ruky, čierne písmená (a kresby) na bielom podklade. Zabudla som na vec, ktorá bola v škole tak chválená. Mala som ju predposledný školský deň oblečenú na sebe. Kvôli nej som minula 5 eur na jednofarebné obyčajné biele tričko, ktoré som pomocou čiernej farby zmenila na nepoznanie. (Áno viem, tých 5 eur som tu nemusela spomínať. Je to pomerne málo :D)

The Beatles tričko. To, ktorého biely základ som mala kúpený už mesiac poporedu. A farby asi týždeň popredu. Keď som mala všetko kúpené a nachystané, už som len čakala kedy bude čas a inšpirácia. Prišla. Už neviem kedy to bolo, no robila som ho celé predpoludnie. Skončila som s prázdnym žalúdkom, potom ma mama zavolala na obed.
Použila som obyčajný tenký štetec na temperky. Ale keďže nebol až tak tenký, na nápis a tie menšie miesta som použila starý "štetec" z očnej linky.

"Geniálny nápad," povedala som si.
Hneď potom som upaľovala k počítaču vytlačiť ten obrázok, ktorého kópia bude o chvíľu (vtedy som si myslela, že len o malú chvíľu) na tričku. S obrázkom v ruke som sa vrátila späť do izby kde bolo všetko nachystané na zemi. Rozhodla som sa maľovať práve na zemi, čo som neskôr oľutovala. Bolelo ma všetko. Aj vlasy. Ruky a nohy som mala stŕpnuté. Ale keď som ho dokončovala, preniesla som to na stôl, kde sa maľovalo oveľa lepšie. Trochu mi odľahlo.

Vytlačený obrázok som si dala do trička a pod to ešte kartón, aby sa mi nezašpinilo. Mala som šťastie, že obrázok presvital. Aj keď ten nápis nebolo vidno úplne super (preto je taký škaredý).

Pomaly som strácala chuť to dokončiť...

Túto fotku som rovno po doknčení trička odfotila mobilom a dala na weheartit. Doteraz som zaň dostala 20 srdiečok. Nie je to moc veľa, ale potešilo :3
T-shirt <3

A nakoniec ako tričko vyzerá na mne. Ako ten nápis schol, trochu sa tie kraje rozmazali. A niektoré časti som musela potom pretrieť ešte raz, lebo farba sa niekde poriadne "neuchytila" a ostali tam bledšie miesta.

George a Ringo sú tam kriví, no tričku nerozkážete keď ho máte na sebe :D Och, nepáči sa mi písmeno A ani T.

Ďakujem vám za opäť zvýšenú návštevnosť, krásne komentáre, ktoré ma dokážu od šťastia rozosmiať a aj za pochvaly designu. Je to taký vintage design, ktorý má veľa spoločného s The Beatles. Chcela som tam zakomponovať aj moje ostatné fandomy, ale tieto obrázky ma zaujali hneď na prvé videnie. Láska na prvý pohľad.
Dnes idem relaxovať. Idem na plaváreň. Dúfam, že mi neodplávjú plavky, lebo sú mi veľké. Asi som sa zmenšila, jeej :D
 
 

Advertisement

© Mirka 2011-2018
Zákaz kopírovnaia článkov a mojich fotiek.
Príď zas :D