Diary of "cat lover"

Fotomomenty

17. april 2015 at 18:32 | LinDa
Opäť máme jeden z tých klasických piatkov, kedy je konečne čas niečo napísať (minimálne rozpísať). Síce, veľmi rada by som bola skôr vonku, ale je tam škaredo. Tak radšej využijem tento čas upršaného počasia a ukážem vám pár fotiek popri pití šumivého vitamínu s magnéziom.
Minulý týždeň som fotila veľa. Boli prázdniny, a aj keď spočiatku snežilo, na konci už bolo slnečno a teploty príjemné. Nie len, že som bola v Bratislave, ale aj v mojej obľúbenej Žiline a na výlete na kopci - prvýkrát túto jar.

V Bratislave sa hrala predpremiéra Zmierenie. Táto veselohra s nádychom folklóru nás pobavila a odchádzali sme spokojní a s umeleckým zážitkom. Cesta späť už nebola príliš šťastná, lebo v stiesnenom autobuse sa nedalo poriadne spať. Domov sme dorazili cca o jednej v noci, trasa Bratislava-Čadca autobusom trvá niečo málo nad tri hodiny.

Môžete si detailne prezrieť môj outfit. (Okej, nie až tak detailne, lebo sme tam zďaleka). Každopádne, nádherné pobrežie Dunaja a mimochodom, ja som hneď prvá zľava. Sorry za kvalitu, nie je to fotka z mojej dielne, ani foťáka.

Novšak ďalšie sú už z mojej "ruky". Keď sú na obzore krásne mosty a západ slnka, prečo to neodfotiť? Zaujímalo by ma, z akého dôvodu som ich doteraz nemala vo foťáku.

Od pondelka do piatka

2. april 2015 at 16:11 | LinDa
Recenzia ešte nie je zverejniteľná, z toho dôvodu sa opäť odvolávam na denníček. Tentokrát však v inej podobe. Viď nadpis :) Keď už som si dala tú námahu a každý deň spísala pár vecí, čo som robila. Plánovaný článok - nič odveci. Ale celé je to ešte o minulom týždni. Tak dávno to bolo :D Malo to byť zverenjené v sobotu, nakoniec je to až teraz.

PONDELOK
Stala sa mi moja tradičná pondelková vec - zaspala som. Nebol by pondelok bez toho, aby som nevstala o 15 minút neskôr a potom nič nestíhala. Tak som sa len rýchlo najedla, umyla, pripravila bleskurýchlu svačinku do školy a letela na autobus. V škole bol príjemný deň. Žiadna písomka, och, a na nemčine sme dokonca dostali pochvalu za rozhovor, ktorý mal len jednu jedinú chybičku. (Ja som ju nepôsobila, jupíí^^). Po siedmej hodine, keď nás vypustili zo školy, som sa donútila dať sa odfitiť. Veď viete, tie malé pasové fotky. Potrebujem ich totiž. Večer v telke išiel Kredenc - jediná televízna vec, ktorú pozerávam. Tak som sa na to kukla a išla spať^^

UTOROK
Mala som dokonca čas pripraviť si do školy tortillu. Tentokrát menšia desiata, lebo sme mali len 5 hodín. Na chémii bola tá najľahšia písomka, akú si len dokážem predstaviť. Keď nás opäť vypustili, išla som si kúpiť "niečo elegantné", čo si oblečiem do Bratislavy na večerné divadlo. V secondhande sme zabili oveľa viac času, ako sme najskôr plánovali. Išla som tam cielene pre nejaké sačko, lebo viem, že tam ich mávajú také krásne a originálne. Nakoniec som si so sačkom odniesla aj košeľu. Druhá vec, ktorú som potrebovala, boli topánky. Čierne som žiadne nenašla, tak mám modré, ktoré mi ladia so sakom.
A večer fitko. Krásne sa mi opäť behalo, aj keď neufngoval môj obľúbený bežiaci pás. Dúfam, že nabudúce už fungovať bude :D Keď som sa vrátila, pekne som sa napchala tuniakom, olivami a mrkvou a ešte som sa učila.




STREDA
Ďalší klasický deň. Len si toho teraz veľa nepamätám, lebo tento deň som si svoje aktivity tak akosi zabudla zapísať. No áno, to som ja. Škola bola celkom ľahká. Ako sa tak teraz spätne pozerám na rozvrh, asi nebola žiadna písomka. Na ďalší deň som sa príliš neučila, strávila som enormne veľký čas na youtube pri pozeraní videí a myslím, že som si pozrela aj jednu časť Doctora Who Classic (radšej videá ako blog? musím sa zlepšiť). Keď už spomínam tie videá, odporúčim vám dve youtuberky (teda skôr blogerky, na yt točia len vlogy z ich dní). A cup of style. Volajú sa Nicole a Lucie, sú sestry a mám ich rada úplne najviac. Navyše Lucka teraz študuje v Anglicku, takže si jej príspevky veľmi užívam. Poznáte ich?

ŠTVRTOK
Chýbala som na posledných dvoch hodinách, lebo som bola na kontrole so strojčekom. Gumičky mám zas zelené a som spokojná s tým, ako sa mi zuby rovnajú. Cestou späť sme sa s rodičmi zastavili na nákupy a tam som si nakúpila "moje potraviny". Grécky jogurt, bazalkové tofu, Dobré z ovsa, hrušky,...
Keď som konečne prišla domov, cítila som sa tak divne. Neviem však popísať tú divnosť :) Proste divne. Zistila som si poznámky z posledných dvoch hodín a ani som sa neučila na písomku z geografie, zaspala som.

PIATOK
Učitelia mali svoj deň (oficiálne až v sobotu), to bola len výhoda pre nás. Učili sme sa tri hodiny a na poslednej bolo ešte výhlásenie našej ankety o toho NAJ učiteľa, kde bolo viac kategórii. Aj tento deň mi bolo divne, mysľou som bola niekde v Utópii. Cestou domov autobusom som myslela, že ovraciam najbližšieho spolucestujúceho, našťastie som si sadla, keď sa uvoľnilo miesto a už bolo dobre. A doma som len spala a čítala. Nič viac sa nedalo, lebo mi bolo stále zle.

Toť všetko. Vonku opäť sneží, ale vločky sa topia hneď ako dopadnú na zem. Ostanú tam maximálne polminútku, potom sa zmenia na vodu. Mňa to však netrápi, lebo sedím doma a nemusím nikam ísť. Po druhé, som ostrihaná. Po tretie, nový článok bude ešte cez prázdniny.
EDIT 19:53
Potom prišla fujavica a všade je bielo.

Už budú len lepšie články !!!

20. march 2015 at 20:30 | LinDa
Už podľa nadpisu tušíte, že hodlám písať články, ktoré sú viac na nejakú tému. A nie len denníček, a o škole, a o tom koľko veľa písomiek píšeme, a koľko jednotiek som dostala.... No aj tak sa musím priznať, že jednotky stále pribúdajú. Dokonca už aj z matematiky. Vážne to mám dobre našliapnuté a horšia známka ako 2 z matematiky na vysvedčení nebude. :3 I am proud of myself.
Ako iste viete, tento týždeň boli na Slovensku písomné maturity. Maturitu zo slovenčiny mám už aj stiahnutú, no ešte som si ju nepozerala. Chcem tak urobiť tento týždeň. Pretože pripravovať sa treba odteraz. Už si nutne musím zvoliť semináre a rozhodnúť sa, z čoho chcem o dva roky maturovať. Na 95,73% som si istá, že to bude biológia a chémia. Môj sen stať sa lekárkou stále pretrváva. A potom, samozrejme, ešte treba maturovať zo slovenčiny a cudzieho jazyka. Angličtina, moja láska, vyberám si teba :3 Dávam ti prednosť pred nemčinou.

V poslednom čase je to s mojim fotením biedne. Tak len hľadám a hľadám, akú fotku by som mohla pridať. A nachádzam len fotky z labákov - biológie. Viem, že by som mala fotiť jarnú prírodu, ale tu sa zatiaľ prebudili len podbele a sedmokrásky. Po iných kvietkoch, dokonca ani snežienkach, nie je ani stopy. Samozrejme, jedlo mám odfotené, ale to pôjde do food inspiration.
Pchali sme do atramentovej vody petržlen, aby sme videli "vodivé cesty" po rozkrojení. (Viď druhá fotka)


Od soboty po včera som sa nemohla poriadne najesť. Zase problémy s trávením, nonstop plný žalúdok, tvdrá a skoro žiadna stolica. Trochu pomohol ricinový olej (ako preháňadlo). Najskôr neúčinkoval, navyše mi z neho bolo zle... ale potom možno aj zásluhou neho sa moje črevá vrátili do normálu. V stredu som si bola zabehať von na cyklotrasu prvýkrát po zime vonku, no črevá a žalúdok ma zastavili na polceste. Zajtra sa mi hádam bude lepšie behať, cvičenie z fitka bolo nedostatočné, potrebujem behať na čerstvom vzduchu.

Máte pocit, že sa sťažujem? :) Nie, aj áno. Za stres, ktorý mi robí tieto problémy rozhodne nie som rada. No za šport, písanie a jedlo som vďačná. U budem pomaly končiť. Viac odomňe počuť nechcete. Na vaších blogoch sa pozastavím pravdepodobne zajtra, dnes ma bolí hlava. Aj keď zajtra bude veľa práce, veľa návštevy (a rovnako aj v nedeľu), prídem, pretože mi blog chýba a potrebujem ho. Na záver ešte jeden zaujímavý obrázok. Neviem, kde som ho našla. No tvárme sa, že zdroj nepotrebujeme vedieť a stačí nám len jeho obsah.


Paa.

E?

28. february 2015 at 16:25 | LinDa
Opäť som sa dlhý čas neozvala. Tento týždeň bol plný písomiek a ten minulý boli prázdniny. To som tu ešte bola, ale tiež som mala nejaké plány, ktoré som chcela splniť. V deň, kedy som písala posledný článok, teda minulý štvrtok *LinDa obracia kalendár, aby zistila, či to bol naozaj štvrtok* , som vyrazila do Žiliny na nákupy. Mala som presný cieľ - zimnú bundu a dúfala som, že sa tam nejaká v zimných výpredajoch nájde. Pevne som verila, že v C&A nejaká bude, lebo tam ich majú proste dokonalé. No bola tam už len jedna pekná, v ktorej som však vyzerala ako muffin. A tak som hľadala ďalej a konečne našla nejakú, v ktorej som našťastie nevyzerala o 100 kíl väčšia, bola výhodnej ceny a nemala kožené rukávy. Neznášam kožené rukávy :) Odrazu som si kúpila aj modrý šál, hrubú mikinu a basic tričko na cvičenie. Tričko som už "vyskúšala" vo fitku a je veľká škoda, že na ňom vidno moje obrovské fľaky od potu pod pazuchami a na chrbte. Ale inak v pohodičke^^

Na ďalší deň som splnila hneď tri ďalšie body môjho prázdninového plánu. Zaplávala som si na plavárni, vymenila knihy v knižnici a vychytala skvelú rifľovú bundu v secondhande. 9,90 a úžasná retro rifľovina. No nemiluj sekáče, keď im prídu nové rifľové bundy.

Snaha o selfie s mokrými vlasmi a práve odlíčenou pleťou :3

Prázdniny som prežila aj v kruhu biológie, troch najbližších spolužiačok, nejakého neidentifikovateľného červeného vínka, Moniky a našich spoločných dlhých prechádzok. Postretávali sme mačky, a keď som náhodou mala pri sebe foťák, jednu som si odfotila.

Milá momentka.

Dosť bolo kecania o prázdninách, neviem či vás to bavilo :) Ale môžem vám povedať, čo chystám. Mám rozpísané asi tri recenzie na knihy, aby nám aj rubrika Knihy rástla. Ďalšie jedlo je tiež pripravené a trikrát hurá pre DIY po dlhej dobe.
Prepáčte, že článok bol krátky, ale hádam vám to vynahradia tie predchvíľou spomínané. Dnes čakám Darču, aby sme spolu zjedli zdravý koláč a potom sa idem učiť chémiu. Nie je veľmi čas na prezeranie blogov, čo je mi ohromne ľúto :´(

Posteľ + kniha = Valentín na druhú.

14. february 2015 at 19:10 | LinDa
Noo, čo vám poviem. Nestíham. Teda posledné týždne som nestíhala. Mali sme písať písomky skoro zo všetkých predmetov, aby sme si ich stihli napísať ešte pred prázdninami. Lebo cez prázdniny údajne osprostieme. Ale polovica písomiek nám aj tak odpadla a ja som sa teda učila zbytočne a budem sa musieť učiť aj cez prázdniny. Škoda, že budú len týždeň. Opäť nestihnem urobiť všetko čo plánujem. Ísť si kúpiť zimnú bundu v jarných výpredajoch plus dve basic tričká na cvičenie, nejaké tie jarné topánky, lebo mi všetky premokajú a ešte skočiť do knižnice, do fitka aspoň dvakrát za týždeň a raz na plaváreň. Popritom to učenie a blog. Musím si rozpísať a dopísať pár článkov. Oukej, toť boli moje plány, ktoré vás zrejme nezaujímali.
V minulom článku som spomínala, že spím priemerne 5 hodín. Ale to som trošku prehnala. Keď k tomu zarátam aj to, že zaspávam pri učení, priemerný čas sa tak zdvihne o hodinu. Spím teda priemerne 6 hodín, čo tiež nie je sláva. Včera som bola v škole veľmi nervózna. Veď viete, posledný deň a písomka z matiky, ktorú som nesmela pokaziť. Ale tá nervozita bola určite spôsobená nedostatkom spánku. Už som len čakala kedy sa dohrabem domov, aby som sa zvalila do postele a spala. Aj na telesnej som bola taká slabá, že som sa ani len nedokázala zavesiť na lano a vyliezť naň. Svoje plány, čo urobím, keď prídem domov, som tak úplne nedodržala. Najskôr som sa totiž najedla, až potom som išla spať. Spala som presne 4 hodiny, zobudila som sa o ôsmej, pol hodiny predtým ako začal Harry Potter a dary smrti 1. Bola som rada, že som ho stihla. Prvýkrát za posledných 7 piatkov som pri ňom nezaspala. Veď viete prečo, už som bola predsa vyspatá ;)

To by bol príbeh môjho piatku. Piatku trinásteho, čo som si uvedomila pred prvou hodinou, keď to v našej triede omieľali. Dnes je sobota štrnásteho, Valentín, a ja sa chystám stráviť večer čítaním. Náš matikár má narodeniny. Neviem, či sa hodí povedať jeho vek, ale keď ste to vy, tak vám to prezradím. Má už 60 (Teda, neviem, či je to dôveryhodná informácia).

Mám rada Wahrola^^
(Tento obrázok je bohvie z akej stránky, aj našla som ho na Googli. Mám ho na PC ploche :3)

Ad impossibilia nemo obligatur

6. february 2015 at 19:39 | LinDa
Dnes nám odpadla latinčina, preto ten latinský názov článku. Nie že by mi nejako extrémne chýbala, ale predsa len, je to súčasť môjho každotýždenného piatku :3 Som veľmi rada, že dnes nebola, lebo trčať v každý piatok v škle 8 hodín je padnuté na hlavu. Ehm, no dobre, latinčina nemá s týmto článkom nič spoločné. Len som nevedela vymyslieť názov.

"Biele hovná opäť padali." - LinDa, 2015 :´)


Je mi ľúto, že tu nemôžem byť častejšie, ale škola je škola a priority sú priority. Teda, nie že by blog nebol jednou z mojich priorít, ale od začiatku druhého polroka som do neho investovala menej času ako do školy alebo do fitka. A tak ma napadlo, že vlastne spĺňam viacero predsavzatí, ktoré som si ani nedala. Ale dala si ich väčšina blogeriek : pravidelne čvičiť, jesť zdravo, učiť sa viac, etc. A ja to proste dodržujem. No, ale, povedzme si, toto som dodržiavala aj dávno predtým, takže to nie je žiadna novinka. No aj tak mám pocit, že mi stále rastie brucho, mám ho nafúknuté a akoby som bola v 5 mesiaci tehotenstva. Cassie Ho o tom urobila video (o tom, prečo človek nechudne z brucha, aj keď sa zdravo stravuje a športuje) a výsledky boli takéto :
1, málo spánku - to súhlasí, pretože sa učím neskoro do noci. Tak cca do 12 a vstávam už o 5, aby som si to ešte zopakovala.
2, málo vody - pijem dosť veľa, takže v tomto by problém asi nebol :D
3, stres - áno, každý študent má predsa stres. Ja sa ho snažím odbúravať behaním, ale to nestačí.
Dávnejšie som niekde čítala, že k tomu môže prispieť aj pečivo. A myslím, že aj to by mohol byť v mojom prípade jeden z najväčších dôvodov. Keď totiž zjem pečivo, je mi po nom občas zle a myslím, že môjmu žalúdku veľmi nepasuje. Knäckebrot mi však vyhovuje, toho sa len tak rýchlo nevzdám. ;)

Oukej, takže teda musím vylepšiť prvý a tretí bod, jesť menej pečiva, a možno budem konečne spokojná so svojim bruchom. Ale len možno.



Polročné prázdniny mi bodli. Mala som konečne čas ísť pofotiť zimnú krajinu. Táto fotka je veľmi pekná a to, ako mokrý ťažký sneh drží na každom jednom kúsku stromu a ťahá jeho konáre dole, je čarovné fotiť aj pozorovať.
Umelecká to veta :3



Aj vám pripadajú všetky fotky rovnaké? Keď je sneh, všetky stromy sú biele, takže úplne stačí odfotiť jeden :D
Dnes som obišla nejaké vaše blogy. Zajtra, pokiaľ sa bude dať, navštívim ostatné. A už chcem pripraviť aj ďalší Food inspiration, kde možno dám aj moje zajtrajšie raňajky. Budem trochu experimentovať a variť niečo, čo som ešte nerobila.
Nech nevybuchne kuchyňa :D

Paa.

Ehm...

16. january 2015 at 19:57 | LinDa
Nebola som tu teda poriadne dlho (na moje pomery). A neviem čo by som vám k tomu napísala, len som prežila ten najhorší týždeň za celý čas, čo chodím na strednú. Teda za rok a pol.
Zmenil sa nám rozvrh (drasticky), menil sa nám triedny (za fyzikárku), pretože je dlhodobo "chorý". Ja len dúfam, že sa nám vráti naspäť ešte tento rok. Chémiu nás už učí profesor Z. a angličtinárku nám tiež dali novú. Budú aj ďalšie zmeny učiteľov. Neteším sa na to. Tento týždeň som taktiež vymenila gumičky na strojčeku na zelené a písala testy z fyziky, matematiky a informatiky v jeden deň. No aspoň som sa za to "odmenila" vynikajúcimi krabími tyčinkami. Pojedám aj medovníčky z Vianoc, ktoré ešte ostali a mám požičanú Kam zmizla Aljaška? a ďalšie dve knihy z knižnice. Prišli mi topánky na behanie a flip-flops, ktoré sa v zime kupujú najlepšie, pretože sú najlacnejšie. Vo fitku som od soboty nebola a pilates som cvičila maximálne 10 minút denne. Spala som priemerne 5,5 hodiny za noc, mala nastavené budíky na skoro ráno na dvoch rôznych mobiloch. Prestala mi fungovať autobusová karta, ktorá potom zázračne opäť naskočila, našla som youtube kanál, kde sa zle zaobchádza s jedlom, ale aj tak je to vtipné (HowToBasic). Moja babka sa necítila dobre, tak si ju nechali v nemocnici. Neprečítala som ani jednu stranu knihy (okrem učebníc) a nebola som ani na jednom z vaších blogov. Stalo sa toho omnoho viac. Omnoho viac hrozných vecí, a o oprave známok vám ani nejdem písať. Napísala som tu však aj tie pozitívne veci, aby som nepôsobila príliš depresívne. Dnes keď som opúšťala školu, spadol mi obrovský kameň zo srdca. Myslela som, že doma sa zvalím do postele ešte skôr ako si dám krabie tyčinky, ale cestou domov som uvidela Moniku a povedala som si, že som s ňou dlho nebola. A tak som ju zase raz pozvala ku mne. Robili sme hovadiny aj s Martinom (bratom). A teraz si idem pozrieť Harryho Pottera - moju obrovskú srdcovku, ktorú uprednostním pred spánkom.

Prídem zajtra a pokukám vaše blogy, tak mi chýbali <3 !! ^^

Selfie pozdrav s Monikou^^

Obdobie darčekov a ozdôb končí.

3. january 2015 at 9:48 | LinDa
Nový rok som začala tak trochu umelecky. Niekedy okolo jedenástej sa moja myseľ rozhodla, že ma bude zásobovať novými nápadmi. Sadla som teda za notebook a písala som. Do hlavy mi prišiel úplne nový nápad na poviedku, z ktorej sa možno neskôr vyvinie výtvor dĺžkovo podobný knihe. K môjmu dokonalému nápadu ma inšpirovala kniha Forrest Gump, ale predovšetkým kniha Šunkový nářez, ktorú poznám vďaka Narween Black. Ďakujem ti. Verím, že aj nabudúce sa s nami, tvojimi čitateľmi, podelíš o zaujímavé knihy ;)
Začala som písať o Dievčati spod postele, ktorá je oveľa múdrejšia ako hlavní hrdinovia spomínaných kníh, ale je rovnaký samotár. Kvôli mojej kreatívnej chvíľke som si ani neuvedomila, že sa začal nový rok. A zrazu vidím, že na notebooku je čas 00:02 a dátum 1.1.2015. Ohňostroje strieľajú ako o život a ja ďalej píšem. Až do trištvrte na jednu. Mama si pravdepodobne myslela, že už spím, preto ma nezavolala ani na prípitok. O trištvtre som prišla dole do obývačky a hneď mi ponúkla niečo ako Vineu. Ale Vinea to nebola. Nechcela som to presladené čudo piť, môj žalúdok bol akýsi rozvrátený z avokádovej a syrovo-cesnakovej nátierky, ktoré sa mi hravo v žalúdku miešali.



Hovorí sa: Na Nový rok, po celý rok. Ale ak by to tak naozaj platilo, bola by som celý rok alone a bez športu. (Tých 20 minút piates sa neráta). Skoro sa mi rozbilo zrkadlo, to by znamenalo ďalších sedem rokov nešťastia. Ale našťastie sa len "rozlepilo". Je obojstranné srdiečkovitého tvaru. Mám ho dlhšie ako vlastnú izbu. Zaslúži si ísť na dôchodok.
Verím, že ste si všimli nový dizajn. Rozhodla som sa blog zabaliť do bavlneného svetra, aby ste neumrzli, keď tu budete. A aby som navodila takú príjemnú domácu atmosféru. Ešte ma čaká kompletne prerobiť menu. A urobiť niečo s mojim druhým blogom, kde som sa v lete rozhodla pridávať svoje literárne výtvory. Ale potom som už nepridala nič. Skončila som. Píšem, ale nezverejňujem. Doctor who fanfiction však čaká na zverejnenie. Ale neviem či tu, alebo tam. Kam by ste to chceli? (Alebo nechceli?) A ešte mi napíšte či sa vám nový vzhľad páči.

Zrkadlo už je zlepené, šport dohnaný vo fitku, a možeme žiť ďalej. Toľko veľa ludí ako včera, v našom fitku ešte nebolo. Behala som len 25 minút, lebo som mala pocit, že pri dlhšom behaní by ma tam namieste ukrižovali. Každý chcel behať. Každý si dal určite predsavzatie schudnúť. Aj ja s Majkou chceme schudnúť do plaveckého. A potom, ak sa mi to podarí, tu možno bude fotka v plavkách z Chorvátska. Ale nič nesľubujem. :3

Ozdoby, ktoré po Troch kráľoch pôjdu dole. Náš rôznorodý stromček.



Chýba mi odpratávanie snehu. Tie časy, keď napadlo meter snehu a ja sama som sa podujala ho odpratať. Alebo keď jedného večera okolo ôsmej hodiny spadol sneh z obidvoch striech na chodník. A trvalo mi vyše hodiny kým som ho odpratala. To bol ale kondičný tréning. A posilňovňa rúk. Potom som prišla domov, prezliekla sa a uvarila čaj. Všetko bolo fajn, všetko...
Vianočných fotiek pre tento rok by stačilo. Ale ešte jedna je tu, je na nej náš stromček pri kostole.


Prajem vám šťastný nový rok 2015. A nech sa vám podarí úspešne schudnúť tie kilá, čo ste počas Vianoc pribrali ;)


Trash
Viete že tento článok sa pôvodne volal "sakra, zas neviem názov" ?

Deň s veľkým D.

24. december 2014 at 14:42 | LinDa
Môj momentálne najobľúbenejší "christmas song".

"Simply having a wonderful Christmas time".

Konečne je to tu. Neteším sa priamo na štedrovečernú večeru, ale teším sa na tú udalosť potom. Odovzdám mame darček a počkám si kým si ho rozbalí. Som zvedavá čo naň povie. Potom si otvorím ten svoj, ktorý nebude veľký, lebo som dostala už veľa vecí vopred. Ale nevadí, ja radšej darčeky dávam ako dostávam. Ak bude voľná telka, tak si kuknem Sám doma 2, a ak nie, tak si pokukám vaše blogy. V opačnom prípade sa na vaše blogy pozriem zajtra predtým ako odídeme k babke. Pekne naplánovyný "blogový život".
Tento vianočný článok bude spolovice denníček a spolovice tag.

1. Aký vianočný film je tvoj najobľúbenejší?
Sám doma 1 a 2. Ale radšej mám dvojku. A samozrejme aj Pelíšky. Bez nich by sa Vianoce nedali prežiť.

Untitledanimácia je z weheartit.com

2. Upiekla si niekedy medovníčkovú chalúpku?
Nie, ale budúci rok sa chystám urobiť Tardis. Držte mi palce.

Food
fotka je z weheartit.com

3. Aký vianočný koláč najviac miluješ?
Najviac mám rada linecké koláče, vanilkové rožteky a medové rezy. A nesmiem zabudnúť ani na rafaello, ktoré idem robiť ešte dnes. Viac koláčov vám predstavím vo Food inspiration - Christmas paradise. (alebo ešte neviem ako to nazvem :3).
Každopádne, tu je malá ochutnávka našich medovníčkov.


4. Kedy si sa dozvedela, že Ježiško nenosí darčeky?
Tak toto presne neviem. Asi ešte pretým ako som išla do školy. Ale keď som ešte verila na Ježiška, boli to tie najlepšie vianočné časy. Vtedy som mala Vianoce radšej ako teraz. S otcom sme išli von zapáliť prskavky alebo si umyť ruky od večere, mama sa išla zatiaľ hore do izby prezliecť a za ten čas nám vždy Ježiško doniesol darčeky. Bolo to také zlaté. A teraz už viem, že to práve mama zniesla darčeky za ten čas dole.

5. Dávate si v škole vianočné darčeky?
Dávame. Vždy si niekoho vylosujeme a potom mu niečo kúpime. Tento rok si ma vylosovala Jazmínka. Bol to šok, netušila som, že to bude práve ona. Podarilo sa jej to zatajiť veľmi dobre. Dokonca mi aj klamala, že má niekoho iného. :)
A čo som od nej dostala? Neuveríte. Tento dokonalý hrnček, ktorý maľovala ona. Potešila ma úplne najviac.


Môj najobľúbenejší Doctor so sexi vlasmi, a na druhej strane jeho hlášky. :3
A k tomu som dostala zelený čaj a ešte tieto dve veci.


Môj dnešný deň začal o ôsmej. Dala som si raňajky - pol tvarohu a banán. Síce neuvidím zlaté prasiatko, ale je mi to jedno. Ráno sa musím poriadne nažrať, aby som vôbec mohla existovať :D. Potom som musela povysávať v obývačke, išla som si s Monikou vymeniť darčeky a obaľovala som ryby. Kapor a ďalšie dva druhy nejakých rýb. Som rada, že mi mama dala chvíľu voľno, a tak ho využívam a píšem článok.
Od Moniky som dostala knihu, šatku a ďalšie maličkosti. Môj darček pre ňu bol trošku objemnejší. Dostala fľašu s prekvapeniami, môj "umelecký obraz " a čaj.

Medzi cukríkmi sú schované malé sviečky, 2 laky na nechty, keksík, prívesok, náramok a vreckovky. (ktoré vyzerajú ako 500 eurovky :3)


Čaj som zabudla odfotiť, ale obraz našťastie nie. Maľovala som ho niekoľko hodín, a nakoniec som skazila to pozadie. Ale ono je to ťažké sa dostať štetcom okolo každej jednej nohy sobíkov tak aby som ich nezničila.


Fotka z maľovania.


Na záver vám prajem veselé Vianoce, veľa lásky, zdravia, šťastia, peňazí, úspechov, kamarátov, mieru, smiechu, radosti, darčekov, čokolády, koláčov, jedla, zemiakového šalátu, snehu, voľného času, chuti do učenia, dobrých známok...
Nech sa vám splní každé prianie.

Blog oslavoval. A LinDa tiež.

20. december 2014 at 10:38 | LinDa
Prázdniny ! Konečne. Včera bol posledný škloský deň v tomto roku. V škole sme mali akadémiu, kde vystupovali len maturanti so svojimi scénkami. Bolo to kratšie ako minulý rok, ale o to lepšie. Predtým sme však ešte nahodili vianočnú atmosféru tým, že sme si rozdávali darčeky. Každý tomu, koho si vyžreboval. Triednemu sme dali veľký kôš s horčicou (minulý rok to bol kečup :P), klobáskami a chlebom (v ktorom bola ukrýtá fľaška, pochopiteľne s alkoholom). Potešilo ho to a dokonca som sa z jeho radosti tešila aj ja. Viac ma však potešilo to, čo som dostala od Jazmííínky. Ale to až niekedy nabudúce :3

Tento článok by sa mal zamerať na to, ako bôj blog oslávil svoje tretie narodeniny. Ale keď on vlastne neoslavoval. Všetko to oslavovanie prenechal mne - ja som totiž dožila oveľa väčšieho veku ako on - sedemnástky. Poznám viacero pesničiek, kde sa "ospevuje" tento vek.

(zdroj fotky: alvo.cz)

Túto značku som si všimla na legu, na kinderku, alebo iných hračkách, ktoré obsahujú malé čiastky. A som rada, že som si na ňu teraz spomenula, pretože mi pripomína to, že blog už dosiahol taký vek, na ktorý môže byť hrdý. Keby bol živá bytosť, mohol by sa hrať s legom alebo s hračkami z kinderka :D
Áno, LinDa, si veľmi vtipná !

Musím vám poďakovať za to, že to že tento blog ešte žije. Keby totiž nebolo vaších komentárov, komplimentov, názorov, pochvál, návštev, už by som to tu celé zabalila. Niekedy som aj chcela - v začiatkoch. No všetci vieme, že začiatky sú ťažké a blogu vždy trvá nejaký ten čas, kým sa rozbehne. Tak sa teda rozbehol, a to rýchlym tempom minulý rok, kedy som dostala foťák a začala pridávať vlastné fotky. A aj moja úroveň písania sa zlepšila, čo bolo ďalšie nevyhnutné plus. A teraz? Teraz som šťastná za to, že mi píšete dlhé komentáre, že sa vám moje články páčia a že ich (poniektorí) čítate až do konca a okomentujete každú jednu blbôstku čo napíšem. Najviac si vážim to, že ho máte v obľúbených blogoch. To vždy poteší najviac. Aj ja by som vás tam mala napísaných viac, ale potom by bol zoznam strašne dlhý. Preto si tam už dlhú dobu žiadne blogy nepridávam. Ale aj tak ste moje obľúbené. Áno, aj ty tam patríš. Aj ty, čo zachvíľu napíšeš komentár. Vieš, že sa jedná o teba ;)

Minulú sobotu som robila tiramisu. Bolo to namiesto narodeninovej torty, ktorú som nemala už asi 5 rokov. (??) Neviem presne ako dávno, ale viem, že už dlho som nemala tortu, kde by boli zapichnuté sviečky. Namiesto toho som urobila radšej koláč. Tento rok to bol môj prvý pokus o tiramisu. Mali sme doma amaretto a mascarpone - dve najdôležitejšie a zároveň najdrahšie suroviny. Voľba bola teda jasná: "Bude to tiramisu," povedala som si.

Ingrediencie:
500 g mascarpone (dva kelímky po 250 g)
5 vajíčok (teda 1 vajíčko na 100g mascarpone)
100 g kryštálového cukru
dlhé piškóty
1,5 dcl Amaretta (18 %)
kakao
zomletá káva


Vyšľahéme si bielka s menšou časťou cukru na tuhý sneh. Zvlášť si vyšľaháme žĺtka so zvyšným cukrom do peny nad horúcou parou. Pripravíme si nálev na piškóty : tri kopcovaté lyžičky kávy zalejeme 1,5 dcl vriacej vody. Potom dolejeme Amaretto. Keďže my sme ho mali silnejšie, tak sme dali len 1 dcl a pridali sme ešte trochu vody. Tento nálev nám nestačil na všetky piškóty, tak sme ho urobili aj druhýkrát. A to už našťastie stačilo. :)
Piškóty máčame v kávovo-amaretovom náleve a ukladáme na plech alebo do obdĺžníkovej misy. Nemáčajte ich tam dlho, lebo sa rozmočia. Stačí len namočiť a hneď vytiahnuť. Ak sa vám to nechce máčať, tak tým píškóty jednoducho polejte na plechu.
Po vychladnutí žĺtkovej peny ju šľahaním spojíme s mascarpone a nakoniec pomaly vmiešavame sneh s bielkov. Polovicu vzniknutého krému príde na prvú vrstnu piškôt na plechu. Potom pridáme druhú vrstvu rovnako namočených piškôt a na ňu dáme zvyšný krém. Vrch posypeme kakaom cez sitko a necháme stuhnúť niekde v chlade.



Amore mia, máme hotové údajne pravé talianske tiramisu.
Neviem ako ostatným chutilo, nikto totiž nič nehovoril. Každý len jedol. "Dobré jedlo zapcháva ústa", tak asi bolo dobré. Len škoda, že tam to amaretto nebolo veľmi cítiť. Mohla som ho tam dať predsa len viac. Je to môj najobľúbenejší líkér. Mám ho radšej ako vaječný alebo čokoládový (možno preto, že je drahší).

Nechcem sa chváliť darčekmi, ale k narodeninovému článku patria aj tie. Keď si pozerám články iných blogeriek, ony toho dostávajú oveľa viac. V podstate sa ani nemám čím chváliť. Som rada, že som dostala pomerne málo darčekov. Mám rada skromnosť, proste ju milujem.
Moja obľúbená horká čokoláda, morské plody a mačacie jazýčky.

Ovocie, ktorého názov som zabudla.

Moje meno na hrnčeku tam nebolo, preto mám tento.

Nádherne sladká voňavka od Avonu - Secret fantasy.
"Obsah vône": jablko, ananás, jahoda, jazmín, frézia, orgován, ambra, biely mošus, santalové drevo.

Od Moniky dostanem svoj narodeninový darček až na Vianoce, to som teda zvedavá čo to bude.

Hádam sa vám tento článok páčil :3 Dostala som chuť na amaretto. Už len rok do dospelosti, a potom ho môžem piť koľko chcem. Ale netreba to preháňať, pretože je sladký.


Pred časom...na kopci

10. december 2014 at 19:10 | LinDa
Hello.
Tak som si prechádzala fotky vo foťáku a spomenula som si, že som tu ešte nepridala sľúbené fotky z kopca. Bolo to skoro pred mesiacom - 13.11. Ale na ten deň si pamätám celkom presne. Monika si zobrala igelitku s vlastnoručne vyrobenou čelenkou a starou rifľovou vestou. Bol to jej outfit na fotenie. No namiesto toho, aby som ju fotila ja, si robila prevažne selfíčka a pokúšala sa vlogovať. Ešte šťastie, že ten pokusný vlog nechala len v mobile, a dúfam, že ho už aj vymazala. :)
Nechala som Moniku nech sa fotí a ja som hľadala zvyšné náhodné kvety, ktoré by sa dali foťákom zachytiť. Pár som ich našla a musím povedať, že najviac sa mi páči asi táto.

"Nenápadný kvet akoby posiaty čarovným práškom," vysloví LinDa, lebo sa snaží umelecky zaujať.

Ďalej som našla tieto.



Táto fotka prešla farebnou premenou, a musím uznať, že teraz je oveľa krajšia a zaujímavejšia ako predtým.




Monika si všimla, že som sa od nej vyparila trochu ďalej, hľadajúc zaujímavé objekty na fotenie. Tak som sa radšej vrátila a konečne som si ju mohla odfotiť. Jej čelenka by si zaslúžila jednotku. Dokonalo sa hodila k starej veste. Podľa otrhaných rukávov je možno usúdiť, že bola pôvodne koešeľou. Ale pssst ;) Tu je jedna z fotiek.


Fotky sú konečne "vonku" a ja sa môžem pripravovať na ďalšiu Food inspiration, potom bude špeciálne vianočné Food inspiration vydanie prevažne s koláčmi :3. A aby som nezabudla, už musím začať pripravovať aj narodeninový článok. Nielen o narodeninách blogu, ale aj o narodeninách LinDy (mňa :3). A keďže ja mám narodeniny v piatok, a blog v sobotu, s týmto článkom budem určite meškať. Nebojte sa, maximálne týždeň.
Po Vianociach možno príde ďalšie prekvapenie. Od prázdnin mám asi najviac nápadov na články. Môj blok je preč, a aj keď nie je veľa času, na písanie blogu si ho nájdem aj keby som mala ísť cez mŕtvoly.

Zajtra mám od školy voľno. Idem na strojček na zuby. Konečne ho budem mať, ale neteším sa na to, ako ma bude tlačiť. Však uvidíme, možno budem výnimka. ;)

Kopa novej inšpirácie?

5. december 2014 at 19:06 | LinDa
Hello.
Už dnes ráno som vedela, že tento deň sa bude niesť v znamí niečoho dobrého, a trochu umeleckého. Ešte nikdy som nemala také nutkanie opísať vám celý deň - všetko čo som robila, čo som zažila a aj ako som sa pri niektorých situáciách cítila. Ale dnes som dostala veľa inšpirácie od úplne bežných vecí, ktoré z môjho opisu a popisu možno nepochopíte, ale ja ich jednoducho musím napísať, aby som si tento deň pekne zrekapitulovala a mohla si ho pripomenúť, keď budem niekedy smutná. Pretože dnešok bol naozaj super.
Ráno som si pospala dlho, lebo sme išli neskorším autobusom. Nemali sme písať žiadnu písomku, veď predsa "Na svätého Mikuláša, neučí sa, neskúša sa, každá 5 odpúšťa sa a 1 pripíše sa, to je heslo Mikuláša." Takto sme to mali napísané na tabuli, k tomu prikreslené tri snehové vločky, mikulášsku čiapku a tučniaka. Vedľa troch snehových vločiek bolo na tabuli trochu voľného miesta, takže sme sa na matike nevyhli počítaniu príkladov. Avšak tabuľu sme museli zotierať po každom príklade veľmi opatrne, aby sme nezotreli aj snehové vločky a naše ostatné výtvory. Pán matikár B. nás prekvapil aj príjemne. Doniesol nám pralinky :3

Ilustračná animácia. Zdroj weheartit.com
pralines? | via Tumblr

Hneď po matike som sa uliala na ďalšie dve hodiny. Čo vlastne ani nebolo to pravé ulievanie, pretože sme sa na nich ani tak neučili. Ale to nie je podstatné. Podstatné je to, že sme išli aj s J. a ďalšími cca desiatimi ľuďmi z našej školy, ktorí tiež píšu, do knižnice, kde sa konala beseda s názvom Tvorivé písanie. Rozprával tam jeden mladý spisovateľ, ktorý v roku 2011 vydal svoju prvú zbierku básní Rieka a tieň. Bola som ticho a veľa som toho nenahovorila. Skôr som sa snažila byť v úzadí, lebo som mala pocit, že si nezaslúžim byť medzi tými talentovanými a nádejnými spisovateľmi. Ja, čo neviem napísať ani báseň a poviedky píšem svojim divným štýlom. Ale ako tento mladý spisovateľ hovoril o tom, že zo začiatku mu jeho básne nechceli nikde zverejniť, pochopila som, že mám šancu niekedy vydať knihu. Len musím veľmi drieť. Talent zaberá iba 20 percent, ostatné je o zlepšovaní sa, písaní, čítaní a naberaní inšpirácie. A je to pravda, vidím v sebe ten obrovský pokrok odkedy som začala tvoriť. Moje prvé diela som písala už v prvej triede. Naškrabala som jednu básničku o búrke, pretože som sa jej veľmi bála. Potom som písala krátke príbehy o zvieratkách a približne v piatej triede začala moja éra fantasy príbehov. O čarovnom svete v babkinej pivnici, inšpirovaný Narniou, o ďalšom čarovnom svete v lese a o poločarodejníkoch, ktorí boli inšpirovaní knihou Škola noci. Vtedy som však mala prečítané asi len tri časti. Mojich až priveľmi amatérskych príbehov bolo veľa a všetky sa krútili len okolo fantasy.
Po besede sme sa vrátili späť do školy, čo bola pre mňa mini zrada, ale nezmenila genialitu tohto dňa. Asi som bola len príliš naivná, keď som si myslela, že už pôjdeme domov. Ale tri následujúce hodiny boli oddychové. Na náboženstve sme robili mikulášske balíčky pre deti z jedného ústavu, kde robia žiaci našej školy Mikuláša pravidelne každý rok. Do balíčkov sve dávali nielen sladkosti, ale aj hračky a všetko čo doniesli a nazbierali študenti. Po náboženstve sme na dvoch hodinách telesnej pozerali futsalový zápas a konečne išli domov. Predtým som však zašla do knižnice (opäť), ale tentokrát len vrátiť požičané knihy. Žiadne iné som si nepožičala, to si nechám na tesne pred prázdninami, aby som mala cez prázdniny pri čaji čo čítať :3
Doma som si užila obed - rybu a okolo štvrtej sme sa vybrali na karate, kde sme dva mesiace neboli.I šli sme tam zbytočne, pretože v celej budove bolo zhasnuté a nikde nikoho. Čo však bolo pochopiteľné, lebo práve dnes sa tam konajú trhy a príchod Mikuláša. Monika tam má "hrať" anjelika. Skutočne len hrať, pretože ona je inak čert :D Nechceli sme však v tej zime čakať kedy sa Mikuláš, anjeli a čerti objavia, to sme radšej nasadli na autobus. Moniku si pozriem zajtra v našej dedinke, kde bude tiež. Má veľmi dobrý džob a zvyšné balíčky si ževraj potom môže nechať.
Chcela som si zacvičiť pilates ako náhradu za karate, ale potom sa vo mne ozvala stará dobrá blogovacia LinDa a namiesto môjho obľúbeného športu vám píšem ďalší blogový odpad :) Hádam ste sa nezľakli nezáživnej dĺžky a dočítali až do konca. Ak nie, tak pravdepodobne ani túto vetu nečítate a je vám to jedno. Nevadí, ľudská lenivosť nemá hraníc.

Posnažím sa zajtra zastaviť, aj keď nebude veľa času :3

Ach, tie dni.

15. november 2014 at 13:18 | LinDa
S Monikou sme boli na jednej z naších klasických prechádzok na kopci a pozorovali sme zmeny čo sa tam udiali odkedy sme tam boli naposledy. Nemám ani predstavu kedy sme tam naposledy boli, pretože v poslednej dobe dni letia tak rýchlo, ako by sa ani nestali.
Zmeny boli veľmi viditlné. Na stromoch už nebolo žiadne lístie, tráva začínala hnednúť, zvyšný vtičí zob mrznúť na konároch krov, viac blata na ceste... No napočudovanie sme našli ešte tri jedlé jahody, na ktorých si Monika hneď pochutnala. A ja som zas fotila. Fotky sú celkom podarené. Som rada, že som našla ešte niečo čo by sa dalo odfotiť. Kopec totiž poznám dokonalo, každý jeden kvet, strom, ker, kameň.. A aj "bezdomovca", ktorý niekam zmizol. Nebojte sa, nie je to skutočný bezdomovec, ale nejaká penová vec, ktorá zdiaľky vyzerala ako primitívna posteľ pre homelessáka. :)

No tieto fotky dnes ešte nečakajte. Mám nejaké, ktoré som fotila ešte predtým a chcem ich tu dať skôr. Musí to byť pekne chronologicky usporiadané.

Váľajúci sa Antoine.

Chudák hynúci kvet pred domom. (nebojte, na jar znova narastie)

Domáce hrozno vypestované v neúrodnej klimatickej oblasti.

Príprava na rok 2015.

Posledné dni šli zarovno so športom. Behala som svoju obvyklú trasu 7 km, vybavila som si permanentku vo fitku a pokračujem v mojej ročnej tradícií každodenného cvičenia pilates. Už na novej (a zároveň mojej prvej) podložke. Ďalej sa snažím Monike vybrať ten najoriginálnejší darček na Vianoce, veľa spať, nemyslieť na biológiu, učiť sa, blogovať, čítať, nemyslieť na "štyri zákerné dni"... No, je toho proste strašne veľa. Nie som ďaleko od toho aby som sa na všetko vykašlala a celé dni len spala.

S Darčou sme zistili, že vyzeráme lepšie keď sme "kreslené postavičky".

Užite si víkend, ľudia. A snažte sa nemyslieť na školu. Aj ja sa pokúsim :3

Jumping jacks.

25. october 2014 at 17:42 | LinDa
Hello.

Momentálne mám chuť sa postaviť niekam na kopec a poriadne si zakričať dole do doliny. Nebolo by to však obyčajné kričanie ako napríklad keď sa niečoho zľakneme, pištíme na kolotočoch alebo keď nakričíme po súrodencoch. Bolo by to poriadné neľudské ryčanie. Prosím, dovoľte mi to niekto bez toho aby sa ostatní pohoršovali a bez toho, aby ma brali na psychatriu. Aj keď viem, že tam patrím... -_-

Ešte že mi táto optimistická pieseň pomôže.

Mám nové fotky.
S Monikou sme boli na mieste, kde sa mi predtým vybil foťák a nemohla som teda fotiť. Teraz som mala naštastie plné všetky čiarky, ale scenérie už neboli tak pekné ako predtým na jar. Ale aspoň listy boli pestrofarebné.





Kontrasty. Milujem kontrasty.


Už mám podložku na pilates. Objednala som si presne tú, ktorú som chcela. Páči sa mi a vyhovuje mi. Neviem čo sa na nej nepáčilo tím, ktorí na ňu písali negatívne rezenzie. Je pravda, že sa šmýka, ale keď ju mám na koberci, tak drží perfektne.

Práve teraz som vyčerpala témy, o ktorých som vám chcela písať. A teraz čo? Čierna diera. V nej sa ukryli všetky témy a teraz musím čakať kým vylezú.
Momentálne ani nevnímam kedy deň končí a kedy začína. Mám toho strašne veľa. Pri všetkých povinnostiach si nespomeniem čo som robila minulý deň. No hlavne že si pamätám každé jedno školské učivo. To som až tak poctivá?
"Poctiví ľudia sa v živote nemajú dobre," profesorka Š.

Spomínam si hlavne na telesné .Tento piatok sme boli také vysmiate, ako keby sme si dali nejakú drogu a ja som potom precvičovala Jumping jacks. :)

Viem, že tento článok je absolútne zmätený. Ale treba nájsť vnútornú rovnováhu (aj keď týmto shitom neverím) a možno to pôjde :) Dnes bude ďalší Doctor a zajtra tu budem minimálne hodinu, aby som si zarelaxovala pri čítaní blogov. Zatiaľ papa :D

Random správy !

11. october 2014 at 19:24 | LinDa
Ľudia, ako tak zisťujem, nemám čas ani na to, aby som si uvarila čaj. Keď sa neučím, tak športujem, keď nešpotrujem, tak som vonku. A keď nie som vonku, tak robím nejakú inú voľnočasovú aktivitu. Ale blog to väčšinou nie je. Snažím sa aspoň občas pokukať nejaké tie blogy, ktoré mi nechali krásne komentáre... ale nič viac nestíham. Ani napísať článok, ani objavovať nové zaujímavé blogy, ani písať moje rozpísané kapitolovky.
Teraz som si našla trochu času, sadla som si za notebook, uvoľnila napäté svaly, vydýchla som si, odpila si z Magnézia B6 - šumivej tablety a zistila som, že nemám o čom písať....

Aspoň, že zajtra idem ku babke, kde sa hádam trochu uvoľním, zjem babkin koláč, korbáčiky, a po ceste domov sa stavím v Tescu pre jeden dokonalý kabát, ktorý som tam minule videla. Síce som ho videla iba jedným očkom, no veľmi sa mi zapáčil. Vtedy sme sa v Tescu zastavili s rodičmi, keď sme išli z Česka a ja som si išla nakúpiť zdravé potraviny.
Je hnedý, dlhý, retro, úžasný, hrubý. Nebude mi v ňom zima. Značka F&F ma v poslednej dobe prekvapuje samými retro vecami, ktoré sú mojím štýlom. Ach, a tento stojí len okolo 20 €.

Pravdepodobne vyzerá buť takto, alebo takto. Ponáhľali sme sa, tak som si nestihla zachytiť pamäťou každý detail :)
add a caption perfect | via Tumblr
zdroj: weheartit.com



V stredu idem na 17-ročnú prehliadku, aj keď 17 budem mať až v decembri. Zbytočne vymeškám matiku. Na matike musím byť v škole, lebo len tak tomu dokážem aspoň trochu pochopiť. Pravdepodobne prídem až na tretiu hodinu, čo bude fyzika. Vleziem ježibabe rovno na lopatu :D
No bojím sa aj tej prehliadky, že mi doktor nájde napíklad nejakú chorobu alebo tak. Síce sa cítim skvele (iba fyzicky a kondične :D), no myslím, že aj tak nie som úplne zdravá. Aww, zas som pesimista.
Aj vy sa takto bojíte prehliadok ako ja?

V poslednom čase chodievam behávať viac ako predtým. Možno to bude väčším počtom stresových hormónov, ktoré treba odbúrať. Alebo to bude tým, že už nie je tak teplo a pri takýchto jesenných teplotách sa predsa behá lepšie. Pri pilates som však trochu poľavila kvôli nedostatku času. Cez prázdniny som cvičila hodinku, teraz cvičím len pol. A keďže k pilatesu patrí aj podložka na cvičenie, LinDa sa po roku cvičenia rozhodla, že si konečne nejakú objedná. Bude to výhodná kúpa, aj keď recenzie neboli najlepšie. Len 10 €. Za iných okolností sa cena tých lacnejších podložiek v priemere pohybuje okolo 30 €. Toľko by som za to nedala, a radšej by som cvičila na koberci ako doteraz :D

Neviem čo viac by som vám mohla ešte oznámiť.
Snáď nabudúci týždeň napíšem nejaký tématickejší článok.

Ešte sa nachvíľu zastavím predtým ako sa začne Doctor who <3
 
 

Advertisement

© LinDa
Zákaz kopírovnaia článkov a mojich fotiek. Keby predsa len hej, tak sa najskôr ozvi na e-mail uvedený v menu.

Príď zas :D