Diary of "cat lover"

Do víkendu ešte ďaleko.

8. september 2014 at 20:24 | LinDa
Rýchlo, rýchlo napísať nejaký pochabejší článok a potom upaľovať zopakovať si fyziku a informatiku.
Snažila som sa o to už okolo štvrtej, ale skončila som spánkom. Zaspala som sediac na stoličke pri stole s hlavou na otvorenom zošite fyziky. Na zošite ostala malá škvrna od mejkapu, ale to je vedľajšie :) Po pätnástich minútach spania mi volala Monika (tým ma zobudila). Vytiahla ma na bicykle, aj keď som pôvodne chcela ísť behať, ale na to by som nemala dosť síl. Skúšala som môj starý bicykel, či sa nám náhodou sám neopravil. A zatiaľ nerobí problémy. Tak som teda naň nasadla a boli sme sa pozrieť na dom, ktorý opravuje Monikin ujo a potom v ňom bude bývať aj s rodinkou.
Och, aké to tam bolo krásne. Hlavne podlahy sa mi páčili, boli z môjho obľúbeného druhu dreva. Ešte stále som nezistila ako sa ten druh volá a čo je to zač :) Kuchynský stôl a stoličky boli ešte krajšie. Pevné drevo, nie tie poľské trosky, ktoré máme doma my :)
Celkom mi to spríjemnilo dnešný hrozný deň v škole. Všetci hovoria, že prvý ročník je najhorší. Ale nesúhlasím. Podľa mňa sa to bude stále zhoršovať. Pretože v druhom ročníku od nás vyžadujú aj učivo z prvého, ktoré sme dávno zabudli. Takže si to máme aspoň zopakovať. Lenže je toho veľa a nedá sa to stihnúť. A tak v treťom ročníku budú vyžadovať aj učivo z druhého a prvého. Stále sa to bude stupňovať, stále toho bude viac. Navyše v treťom ročníku už začínajú aj semináre, takže sa treba rozhodnúť z čoho chem maturovať. Ale z čoho? Dá sa maturovať zo všetkého? (Okrem matiky, fyziky a informatiky, samozrejme) Nie, nedá.

Tento týždeň mám už nabitý. Ale aj tak dúfam, že si nájdem čas pochodiť vaše blogy. Niektoré som dnes stihla, ale všetky... to sa proste nedá :)

Nabitý víkend.

27. august 2014 at 10:22 | LinDa
Tak rada by som vám napísala každú podrobnosť zo sobotňajšej chaty. Spoznala som veľa ľudí, s ktorými je zábava. A nie len keď sú opití, ale aj keď sú triezvi. Lenže tento blog pozná aj osoba, ktorá na tej chate bola, takže vám to nemôžem úplne popísať. Nechcem aby zistila ako to celé vnímam ja. No viem, že aj tak sem v blízkej dobe nepríde, takže niečo vám hádam napíšem. Zistila som, že opití ľudia sú predsa len lepší, pretože vtedy hovoria pravdu. Oslávenkyňa mi povedala (teda nám trom triezvym), že jej vadí to, že sa nebavíme. Dosť ma to urazilo, pretože sme sa bavili, lenže ona si nás nevšímala a teda nevidela ako sa bavíme. Ona si predstavuje, že k zabávaniu patrí aj alkohol. Ale ja nechcem piť. Stačilo mi, že som si dala dva poháre bieleho. Jeden ako prípitok a druhý z donútenia :D Myslím, že si nepamätá, čo nám vlastne povedala. Už som na to aj ja zabudla (akože). Mala dosť starostí dostať jedného opitého do postele, no potom ho aj tak zobudili, pretože sa rozhodli o tretej v noci pokračovať. Oni by ani neprestali, ale museli ísť hľadať jedného uprchlíka ( :D ) z našej chaty. Vôbec nepoznal okolie chaty, takže by sa mohol stratiť. Kým ho hľadali, my triezvi sme si boli ľahnúť. Spali sme pol hodinu a potom si chalani všimli, že dolu chýbame. Tak nás išli budiť. Mňa a P. Bolo to fakt "zlaté" budenie odhliadnuc od toho, že sme chceli spať. Ako jediné sme z chaty odchádzali na druhý deň už o jedenástej. Potrebovali sme sa vyspať. Vošli nám do izby asi trikrát. Ani raz som nespala, iba som to hrala. Dúfala som, že odídu, ale oni sa nedali. :D A vlastne nás ani nebudili, len sa opýtali: Spíš? a pozerali ako spíme. Snažila som sa nerozosmiať. Vážne bolo ťažké udržať smiech. A keď sa to už nedalo, otvorila som oči. Potom nás pesviedčali nech ideme ešte dole. Nešli sme. Opakovali to trikrát. Tretíkrát nás presvedčili, a išli sme nachvíľu dole. Na desať minút. Ale nič sa tam nedialo, pomaly som nevnímala svet a bolela ma hlava. Nie som nočné stvorenie. Potom som si už naozaj išla ľahnúť a nechali ma tak. Konečne. Neviem kedy som sa ráno zobudila, ale viem, že som spala asi tri hodiny. Je to pre mňa málo. Potom som si uvarila čaj, dala koláč na raňajky (takéto "dokonalé raňajky som dlho nemala) a išli sme na zastávku. Bahnitá cesta zničila moje topánky ešte viac ako futbal, ktorí sme hrali keď boli všetci ešte pomerne triezvi. Dala som aspoň jeden gól. Jupíí :)

Aj napriek všetkému, celé dva dni (sobotu od štvrtej a nedeľu do jedenástej) hodnotím na jednotku. Bolo to tam divné, ale zároveň dokonalé. Nevadí mi to, že ma nútili piť, vstávať, urobiť šnúru (ktorú som mimochodom neurobila, lebo ju neviem). Nevadí mi to, pretože to k tomu patrí.
Len škoda, že sa nemôžem rozpísať viac. Ale aj tak by ste toho viac nechceli čítať. Bolo by to tak na päťdielnu poviedku.

V nedeľu som prišla domov rovno na obed. Bolo kuracie mäso a ryža. S prázdnym žalúdkom (ak nerátam, že tam bol jeden koláč), som sa do toho pustila. Hneď ako som všetko dojedla som sa ponáhľala do izby, kde som si stiahla novú časť Doctora bez titulkov. No nemala som čast pozrieť si ho, lebo už sme leteli k babke. Po ceste sme sa zastavili k stánkom, pretože v meste boli hody. Všetko predražené, klasicky. Boli tam Beatles hrnčeky, ale rozhodla som sa, že budem radšej šetriť a nekúpim si ho. To je ale pevná vôľa, čo? S bratom sme si kúpili len trdelník a babke nejaké oblátky.
Za pár minút sme boli konečne u babky. Tam som zjedla ďašlie dva koláče. Koláčová nedeľa :D . Tie ma nejako uspali a zaspala som na babkinom gauči. Spala som až kým sme neodišli. Únava na mňa nenechala dlho čakať. Vždy u babky ležím keď sme tam, ale už takých 8 rokov som nezaspala. :)
Prišli sme domov a jediná činnosť, ktorá ma čakala bola pozrieť si Doctora. Páni, to bola ale dobrá časť. No verím, že ďalšiu už budem pozerať online na BBCone.


Dnes jednoducho musel byť denník. Potrebovala som sa rozpísať, aj keď nie úplne. Teraz, keď mám v menu vycapenú svoju fotku to ani veľmi nejde. Do menu si pridávam aj e-mail. Musím, aby ste ma prípadne mohli kontaktovať. Je novo založený. Kvôli vám. <3 Pretože vás mám rada.

Sľúbila som fotku z Agrokomplexu. Táto sa mi páči najviac. A brat môže byť fotograf ;)


Upracem izbu, naobedujem sa, a konečne sa pustím do vašich blogov. :D

Fotky z babkinej záhradky.

29. july 2014 at 10:34 | LinDa
Sakra.
Odhlásilo ma to a zmazala sa mi polovica článku. Ja na to kašlem.. Hrrrr...
Pekný úvod, že? Ale ja som to tak dlho písala, a teraz musím odznova.
Ešte jedna krátka informácia. Blog bude regenerovať. Zmením mu nielen design, ale aj rubriky. Je až príliš "prefandomovaný" a DIY sa tu objavuje len zriedkavo. Chcela som, aby tu bolo viac handmade výrobkov, retro vecí, recenzíí na knihy. Je najlepší čas to zmeniť.
Toho sa ale dočkáte v priebehu týždňa. Týždna, ktorý zas ubehne tak rýchlo, že sa ani nestihnem spamätať. Nič nestihnem. Ak ste si všimli nadpis, určite sa čudujete, prečo tu ešte nepíšem o babkinej záhradke. Nebojte sa, už idem na to. Len ma trochu (trochu dosť) vykoľajilo to zmazanie článku. Viac sa to nesmie opakovať.


Babku (maminu mamu) milujem. Nie je to len preto, že je to moja babka. Je to preto, aká je osoba. Má zmysel pre humor, robí najlepšie palacinky, zavára najlepšie uhorky (zavárané uhorky jem len od nej). Keď nakrája salámu na tanier, ktorý položí predomňa, zjem ju bez výčitiek. Má na mňa pozitívny vplyv - robí zo mňa mäsožravca. Čo nie je až tak pozitívne, ale nevadí mi to. Chodievam tam rada. Kvôli spomínaným palacinkám, saláme, kôprovej omáčke, egrešom, zajačikom, psovi (psovi? ten ma skôr odzádza), príjemnej atmosfére, super susedom, ujovi. Týchto vecí je viac. Celá tá oblasť má na mňa dobrý vplyv. Aj foťáku sa tam páči. Škoda, že som ho tam mala len raz. Priveľmi sa bojím, že sa mi rozbije.
Dobre, že sa mi celý článok zmazal. Tento sa mi zdá ešte lepší :)

Ako prvé som odfotila malé kurence. Je to tak zlaté, keď je to malé. A keď to vyrastie, bude to len škriekať a dávať vajce na praženicu :3 Viac na tom nevidím.


Ďalšia zvieracia zastávka bola pri zajacoch. Tých šlo fotiť trochu horšie. Ich celý život sa točí okolo skákania, behania, žrania, pitia, hryzenia a starania sa o malé zajačiky. Potom skončia, chudáci, na tanieri.


Pohľad ako z väzenia čakajúc kedy dostanú jedlo.


Od zajacov sme išli rovno do záhradky. Potešili ma egreše, ktorých som pár zjedla. Neumytých. Veď načo umývať? Škoda vody. Stačí utrieť do trička, no nie? :P Ale tie čo som si zobrala domov (a na druhý deň som ich mala na raňajky), som si pre istotu umyla. Voda bola konečne po ruke.

Slnečnica.


Kvet neidentifikovateľný. Nenachádza sa v databáze autorky.


Vyčerpala som všetky fotky. Ak chcete ďalšie od babky, napíšte to do komentárov. Pri ďalšej návšteve si určite beriem foťák.
Opäť sa s vami lúčim rozmýšľajúc ako bude vzerať nový design. A zároveň rozmýšľajúc o tom, čo bude na obed. Zdola počujem drvivé klopanie (?). To bude mama naklepávať rezne.

Chodievate radi a často k starým rodičom? Aj vám u nich chutí? Boli ste/idete k nim na prázdniny?
Budem rada za odpovede.

Pošta + niečo zo života posledných dní

26. july 2014 at 9:09 | LinDa
Hello.
Dnes jednoducho musím napísať aj niečo z denníčka, lebo potom by sa mi toho veľa nakopilo. Pripravte sa na to, ešte si zabehnite uvariť čaj alebo kávu, kým začnete čítať. :)
Začala som tú Beatles challenge, no mám pocit, že sa to nikomu nechce čítať. Nie je tu veľa Beatlemaniakov. Takže predsa len uvažujem, že ju napíšem buď na Tumblr v angličtine, alebo aj tak budem pokračovať tu. Veď predsa nemusí každý článok sadnúť každému.
Tumblr mám len krátko a konečne sa objavil prvý folower. :) Odkaz vám dám až keď sa trochu rozbehne.

Objavila som liek na únavu a lenivosť. Mne stačí veľa piť, jesť enormné množstvo ovocia a zeleniny a športovať aspoň dve hodiny denne. Teraz s Monikou celý deň športujeme (nie len s Monikou). Včera sme boli na korčuliach. Monika sa na ne postavila po roku a celkom jej to išlo. Dnes pôjdeme buď behať, alebo bicyklovať. Preto mám málo času. A môj otec sa ešte rozhodol, že v letnej kuchynke urobí ďalšie okno, aby tam bolo viac svetla. Celé sa to deje pod mojim oknom, ten buchot ma ruší.
Včera sme boli opäť u babky. Veľká škoda, že som nemala po ruke foťák. Ale mám fotky z minulajška, ktoré by sa tu mali objaviť. Možno tam pôjdem na prázdniny aspoň na tri dni. Má to svoje výhody, ale aj nevýhody. Rada by som babke s niečim pomohla. Ale nevýhodou by bol veľmi slabý internet, ktorý by som chytala len z vedľajšieho domu a mala by som málo času na šport (a aj málo priestoru). Takže by som tu tie tri dni nebola. Ale bol by námet na veľa článkov s veľa fotkami.

Čo som ešte chcela? Bolo toho viac, ale to si nechám aj s príslušnými fotkami do ďalšieho článku.
Teraz vám chcem predstaviť moje nové veci. A konečne aj tašku, ktorá mi prišla ešte v stredu pevne zabalená spolu s náramkom. Ten som vám nespomínala, že ? Klamstvo to nebolo, len som to zatajila 3:)

Je poriadne veľká. Zmestí sa mi tam všetko čo do školy budem potrebovať. A samozrejme, bude mojou vernou spoločníčkou aj pri ceste na plaváreň.

Ako správne vidíte, náramok je z gumy. No je fakt gorgeous.

Niekto mi dal tip (teraz už fakt neviem kto), že v Tally Wejl má byť toto tielko. Mala som šťastie, že hneď na druhý deň som išla do Žiliny. Nemyslela som si, že tam ešte bude. Preto som mala obrovské šťastie, že tam pre mňa práve posledný kus. Ani neviete ako sa mi rozbúchalo srdiečko, keď som ho uvidela. Mali naň zľavu, kúpila som ho za 9,99 €.



Práve toto bol ten dôvod, prečo som si objednala čiernu tašku, a nie Abbey road tašku. Pretože Abbey road mám už na tielku :3 Popravde, nepáči sa mi, že má veľú "dieru na ruky", ale keď si pod to dám jeden tenký top bez ramienok, vyzerá to na mne super (samochvála, kill me! ).

Predsa len sa pochválim ešte s jednou vecou. Novým číslom Mollie tvorí. V tomto letnom čísle sú tak geniálne nápady, že z nich padám na kolená. Treba to vyskúšať.


Je škoda, že neviem háčkovať, ani štrikovať. A s vedomím, že som nie len ľaváčka, ale aj ľavá na štrikovanie sa to pravdepodobne ani nenaučím. Ide to ťažko, keď ti to vysletľuje niekto, kto štrikuje pravou rukou.

Je sobota, ide sa upratovať. Potom strávim čas čítaním a čakajúc na vynikajúcu fazuľkovú omeletu, ktorú budem mať špeciálne na obed namiesto guláša.
O:)

Sobota piateho.

5. july 2014 at 10:56 | LinDa
Pekný nadpis, že?
Spomenula som si na piatok trinásteho. Ten posledný piatok trinásteho, keď sme ešte chodili do školy. Viem, že to bol môj najhorší deň za posledné mesiace. Ešte nikdy nebol tento deň pre mňa taký hrozný. No teraz už viem, že to všetko zlé sa stalo len preto, aby sa potom mohlo stať niečo dobré. A to sa stalo. Človek si musí niečo vytrpieť, aby sa potom mohol tešiť.

Úvod článku bol taký spomínací, trohu som sa s TARDIS vrátila do minulosti a zisťovala aký to má dopad na budúcnosť. Keby sa len jedna malinká vec z minulosti zmenila... Napríklad to, že by som si dala o jeden rybí prst na obed viac by mohlo zmeniť celú budúcnosť. Z toho jedného rybieho prstu naviac by mi mohlo byť zle na žalúdok, neprestávalo by to a išla by som k lekárovi. Ten by ma poslal na nejaké vyšetrenie žalúdka a tam by odrazu zistili, že mám rakovinu v počiatočnom štádiu. Z nej by som sa vyliečila a žila by som spokojne ďalej ďalších 60 rokov. Horšie by bolo keby som si ten jeden rybí prst naviac nedala a tým pádom by som nešla k lekárovi a nezistil by že mám rakovinu. A tak by som to zistila príliš neskoro a ostávali by mi len 2 roky života.
Aj vy ste sa zamýšľali nad takými vecami ako je minulosť a čas? Alebo niečo čo sa proste má stať?
Táto úvaha bola trochu krutá. No ja smrť pletiem všade. V príbehu Mr.My, ktorý som už fakt dlho nepísala, sa chystám nechať zomrieť jednu postavu. Muhehe, to bude vzrúšo 3:)

Z minulosti prejdeme ráznym krokom do prítomnosti. Lenže pri tomto budíku sme opäť v minulosti. Je starý, nefunguje, ale je tak krásny, že ho stále musím obdivovať. Ešte si pamätám, že keď sme boli s bratom malí, tak zvonil. Teraz, po toľkých rokoch, som ho našla zabudutý v skrinke a zobrala som si ho.

Náš kaktus. Kvitne len jednu noc a jeden deň. Potom tento krásny veľký kvet na neuveriteľne dlhej stopke odpadne :/. Máte ho niekto?

Ešte som vám pri tých nákupoch zabudla ukázať toto Hippie pierko na krk :D

A ja. Predtým ako nás s Darčou pri fotení niekto vyrušil.

Rada by som vám skladala básne. Tak vás mám rada, milí čitatelia. Za dva dni som získala rekordne veľa komentárov k minulému článku o The Beatles tričku. Ďakujem vám. Pôjdem sa vám na vaše blogy osobne poďakovať za všetkú chválu. Taktiež sa veľmi teším keď mi niekto napíše že moje články vždy s radosťou dočíta dokonca a že som pre neho inšpiráciou. Dojímate ma k slzám. ;)

Už teraz pripravujem videá. Rozmýšľam, že vám ukážem moju izbu vo videu (Room Tour), potom budem robiť video o mojich mačkách a aj ďalšie. Prevažne DIY. Toto leto bude ešte pestré.

Moje nové obľúbené tričko

3. july 2014 at 8:37 | LinDa
Predsa som v minulom článku zabudla niečo veľmi, tak veľmi dôležité. Pár hodín práce, ubolený chrbát a ruky, čierne písmená (a kresby) na bielom podklade. Zabudla som na vec, ktorá bola v škole tak chválená. Mala som ju predposledný školský deň oblečenú na sebe. Kvôli nej som minula 5 eur na jednofarebné obyčajné biele tričko, ktoré som pomocou čiernej farby zmenila na nepoznanie. (Áno viem, tých 5 eur som tu nemusela spomínať. Je to pomerne málo :D)

The Beatles tričko. To, ktorého biely základ som mala kúpený už mesiac poporedu. A farby asi týždeň popredu. Keď som mala všetko kúpené a nachystané, už som len čakala kedy bude čas a inšpirácia. Prišla. Už neviem kedy to bolo, no robila som ho celé predpoludnie. Skončila som s prázdnym žalúdkom, potom ma mama zavolala na obed.
Použila som obyčajný tenký štetec na temperky. Ale keďže nebol až tak tenký, na nápis a tie menšie miesta som použila starý "štetec" z očnej linky.

"Geniálny nápad," povedala som si.
Hneď potom som upaľovala k počítaču vytlačiť ten obrázok, ktorého kópia bude o chvíľu (vtedy som si myslela, že len o malú chvíľu) na tričku. S obrázkom v ruke som sa vrátila späť do izby kde bolo všetko nachystané na zemi. Rozhodla som sa maľovať práve na zemi, čo som neskôr oľutovala. Bolelo ma všetko. Aj vlasy. Ruky a nohy som mala stŕpnuté. Ale keď som ho dokončovala, preniesla som to na stôl, kde sa maľovalo oveľa lepšie. Trochu mi odľahlo.

Vytlačený obrázok som si dala do trička a pod to ešte kartón, aby sa mi nezašpinilo. Mala som šťastie, že obrázok presvital. Aj keď ten nápis nebolo vidno úplne super (preto je taký škaredý).

Pomaly som strácala chuť to dokončiť...

Túto fotku som rovno po doknčení trička odfotila mobilom a dala na weheartit. Doteraz som zaň dostala 20 srdiečok. Nie je to moc veľa, ale potešilo :3
T-shirt <3

A nakoniec ako tričko vyzerá na mne. Ako ten nápis schol, trochu sa tie kraje rozmazali. A niektoré časti som musela potom pretrieť ešte raz, lebo farba sa niekde poriadne "neuchytila" a ostali tam bledšie miesta.

George a Ringo sú tam kriví, no tričku nerozkážete keď ho máte na sebe :D Och, nepáči sa mi písmeno A ani T.

Ďakujem vám za opäť zvýšenú návštevnosť, krásne komentáre, ktoré ma dokážu od šťastia rozosmiať a aj za pochvaly designu. Je to taký vintage design, ktorý má veľa spoločného s The Beatles. Chcela som tam zakomponovať aj moje ostatné fandomy, ale tieto obrázky ma zaujali hneď na prvé videnie. Láska na prvý pohľad.
Dnes idem relaxovať. Idem na plaváreň. Dúfam, že mi neodplávjú plavky, lebo sú mi veľké. Asi som sa zmenšila, jeej :D

New happy holiday life change <3

30. june 2014 at 20:27 | LinDa
Vítam vás pri prvom prázdninovom článku.
Aloha !
(Aloha v havajčine znamená slová: cit, láska, mier, súcit, ľútosť, ahoj a dovidenia. Myslím, že pozdrav ako stvorený pre mňa)

Mám toľko noviniek. Mohla by som začať písať o všetkých zaujímavých zážitkoch od štvrtka. Pretože odvtedy som vám nepísala (respektíve od stredy večera). Ale nezapísala som si to všetko do Debilníčka, takže napíšem len to na čo si práve spomeniem. Fakt sa čudujem ako môžem na to len tak zabudnúť a pri písaní článku si na to nespomenúť. Ale hlavne, že som si zapísala na akých stránkach pozerám Doctora a dala tam odtlačok mojich narúžovaných pier (dokonca aj s poznámkou aký rúž to je :3). No zabiť ma je málo. :)

V ten štvrtok sme boli so školou v kine. Na filme Liečiteľ (v češtine Ránhojič, v origináli Physician). Páčil sa mi. Myslím ten film, ale samozrejme aj liečiteľ keďže ho hral vychádzajúci mladý herec Tom Payne. No dobre, nie je môj tip ale vo filme bol zlatý :3. Niektoré scény sú trochu viac krvavé, ale liečiteľstvo v minulosti bolo také. Nechutné a bolestivé.
Od štvrtka by som prešla k piatku, kedy bolo vysvedčenie. Mala som oblečené čierne nohavice a ružové tielko, ktoré je podľa lístočku celé z hodvábu (100 % silk). WOW, luxus. Vypočuli sme si koncoročný príhovor z rozhlasu v triede a nasmiali sme sa na tom. Prevzala som si vysvedčenie, čosi podpísala a vypočula si povzbudenie že budúci rok budem mať určite samé jednotky. Bol čas ísť domov (alebo ísť si sadnúť na zmrzlinu, kam sme potom nachvíľu išli). No hneď pred školou nás odchytil profesor K. so zrkadlovkou a išli sme sa teda odfotiť. Celá trieda. Naneštastie som mala nohavice, takže som si musela spolu s ďalšími piatimi babami čupnúť dopredu, inak by sme sa nevošli do záberu. Nerada som v predu. Hneď ako tá fotka bude na stránke školy, určite vám ju tu pridám. Ale pochybujem že sa tam cez prázdniny objaví. Keď sme sa fotili na začiatku roka, bola tam až za nejaké dva mesiace :/ Možno aj viac.

Zo soboty mám úplný výpadok. Viem iba to, že som upratovala. Veď klasicky, v sobotu vždy upratujem. Ale v nedeľu, teda včera, som mala pestrý deň. Boli sme u babky. Má malé kuriatka, ktoré ich vlastná mama ďobala zobákom, takže ich májú v dome v krabici osvetlenej a vyhrievanej žiarovkou. Chcela som odfotiť ich smiešne malé hlavičky, ale hýbali sa. Stále. Škoda, že som nemala pri sebe foťák a v mobilovej kvalite sa na to dobre nepozerá.
Zastavili sme sa aj obchodoch, keď sme odchádzali. Ale aj v piatok, na čo som skoro zabudla. :) Kúpila som si nejaké nové veci. Predstavím vám ich. (aj keď nadpis článku tomu asi nenasvedčuje,že?)

Ako vidíte, sú kúpené v Tescu. Boli v 50% zľave, takže hlavne preto som si ich kúpila. Nie sú totiž moc pevné, ani kvalitné. Aspoň mi tak nepripadajú. Asi prvýkrát po štyroch rokoch mám nejaké topánky 38. Lebo moja noha je 40. No do týchto som sa "narvala". Potom tam už boli len 41, ktoré mi neboli veľké ani tak na dĺžku, ako skôr na šírku. Keď som ich mala už doma obuté, zistila som, že ak by som si kúpila väčšie, prsty by mi išli dopredu. Takže dobre som urobila.



Druhá vec, ktorú som si kúpila je opasok v Kik. Tiež bol v zľave. Stál iba 50 centov (predtým nejaké 3 eurá). Vyzerá pevne a páčia sa mi na ťom tie zlaté bodky.


Posledná vec je náramok. Je z Kauflandu. Tam ako sa ide ku pokladniam majú vždy nejaké šperky. Zväčša všetky za euro. aj tento bol za euro.
V ľavom dolnom rohu vidno moju ponožku. Heh. Fakt som nevedela ako to mám odfotiť aby to nebolo rozmazané. Triasli sa mi ruky, pretože som predtým cvičila pilates. Veľmi náročný workout. Tak som si teda pri fotení položila nohu na taburetku. A pomohlo. Ale zas bola tá noha vidieť na každej fotke. Ja som fakt pako. Predtým ju tam nevidno, ale hneď ako stlačíš gombík keď fotku fotíš, zrazu sa tam objaví.


Okrem týchto vecí som si samozrejme kúpila zopár "mojich" zdravých potravín. Uvediem príklad: cottage, celozrnné špagety, pohánku, tofu, celozrnné pečivo, tuniaka vo vlastnej šťave, oriešky, slnčnicové jadrá, ovocie, zeleninu, jogurty...

Vrátim sa ešte k tomu čo sme robili u babky. Boli sme vonku pozrieť, zajace, kecali s krstnými rodičmi, pozerali Forresta Gumpa (môj najobľúbenejší film), jedli sladkosti (už sa tohto zlozvyku opäť pomaly zbavujem), pili minerálku/kávu, a tak ďalej. Nič viac sa tam vlastne ani v nedeľu robiť nedá.
V tomto článku by som ešte rada napísala (keď už som sa tak rozpísala, nemôžem vynechať tento detail), že keď sme došli domov, pršalo. Padali veľké studené kvapky. Nemali sme dáždnik, tak sme namiesto neho použili vrece na zemiaky. Môj otec robí na družstve, takže ich má po ruke v garáži veľa. It was funny. Skvelý začiatok prázdnin (a to nemyslím ironicky). Takéto rodinné chvíle sú k nezaplateniu.

Konečne prechádzam k dnešnému dňu. Ako sa vám páči tento výnimočný pondelok? Výnimočný v tom, že nemusíte skoro vstávať. ;) I know that you know what i mean.

Moja večera pozostávala z varenej kukurice a týchto orieškov spolu so slnečnicovými jadrami. Našla som dávno zabudnutú mištičku na soľ a korenie, ktorá mi poslúžila práve na toto. Ešte stále je plná (skôr poloprázdna). A láka ma zobrať si ďalší oriešok. Sú to zdravé potraviny, ale obsahujú dosť veľa tuku, takže zvyšok si nechám na zajtra.


Koečne koniec. Takmer. Rozpísala som sa, viem. Hádam vás to neodradilo od čítania. Možno vás práve tie lákavé obrázky donútili dočítať to až do konca. Mňa by to asi donútilo. Dnes som písala aj o tom, o čom nikdy nepíšem. Napríklad o tom štvrtkovom filme. Asi to bude tým, že mám viac času. Veď som to písala takmer dve hodiny. Moja myseľ beží naplno. Až na to, že si neviem spomenúť čo som robila v sobotu :/.

Zisťujem, že v Debilníčku mám predsa len napísanú jednu vec ohľadom blogu, ktorú som chcela dať (teraz už nechcem, ale dám) do článku. Chcela som pozastaviť blog. Asi mi preplo. (Po veľmi krátkej dobe opäť) Bolo to z toho dôvodu, že neviem ako narábať s časom. Mám ho vela a veľa. Takúto dilemu mám vždy na začiatku prázdnin. Ale prešla ma po jednom dni. Tak ho teda nepozastavím. Veď načo, keď mám veľa času a mám o čom písať. Hmm? :D

Aloha po druhýkát :D

Som vrátená !

21. june 2014 at 14:35 | LinDa
Som vrátená z výletu. Z chatky menom Vlasta. Tam, kde sme spali piati na troch posteliach a stále dokola hrali stolný futbal až som z toho mala svalovicu na rukách. Vrátila som sa už včera, ale dnes vám to oznamujem ako čerstvú novinku. Pežili sme zimu, nedostatok jedla, zlý signál a nemali sme heslo na wi-fi. Triedny ho možno aj mal, ale nechcel nám ho prezradiť, lebo by sme stále boli len na internete. Chcel aby sme si užívali iné možnosti aké tam boli. Napríklad: opečené špekáčky (mala som len jeden kúsok a bolo mi z toho zle), stolný futbal, pingpong, Twister, Activity, Párty Alias a iné takéto hry. A to ešte nehovorím o tom, že niekomu bolo fakt málo a zobral si aj fľašu alkoholu.
Často sme sedeli vonku pod prístreškom pri "peci", kde sme opekali. Až na mňa. Mala som len spomínaný kúsok špekáčky a tuniaka vo slastnej šťave :D Mňam.
Rozoberali sme vážne veci. Napríklad:
Majka: Ešte mi nikto nevolal. To znamená, že ma nikto nezháňa.
N: Keby mne nikto nevolal, tak to by znamenalo, že ma nikto nemá rád.
Ja: Ani mne nikto nevolal. To preto, lebo všeti vedia že nie som doma.
S: Ľudia. Keď mne nikto nevolá, je na to len jeden dôvod. Nie je tu signál :D

Trochu trápne, ale chcela som poukázať na to, akí sme každí iní. A ako dokážu ľudia z gyma, ktorí už mali uzatvorené známky o dva dni skôr pretože ušli na výlet, polemizovať nad rôznymi vecami. Známky nás už netrápili.
Išli sme spať skoro. Ja, Majka, Paťka. Asi úplne prví zo všetkých. Bohlo byť 10 hodín. Hocikto nám len tak vbehol do izby, nikoho netrápilo že už chceme spať. A keď o polnoci zapli telku, mala som chuť vypnúť poistky napriek tomu že som nevedela kde sa nachádzajú.
A tak bolo, dobre bolo :D. To k tomu patrí, vždy sa nájde zopár jedincov, ktorí chcú ísť spať ešte pred nočným kľudom.

Nezobrala som si foťák. Bála som sa, že sa mi rozpučí. Tak vám sem dám dve fotky z cyklovýletu s Monikou.



Budem sa snažiť urobiť nový design. Nejaký letný s pekným citátom. Musí upútať.
Všimla som si, že návštevnosť trochu klesla. A práve keď som tu nebola. Bude to tým? Maybe yes, maybe no ! Vonku je zastreto. Asi budem konečne písať. Napadla ma aj báseň. A kresba, ktorú som začala kresliť. Bude tam opäť jednorožec.
Ďakujem za komentáre. Viete, teraz budem mať viac času, blogu sa budem venovať ešte trochu viac. (Ale až keď sa vyspím).

Denník pri počúvaní súčasnej hudby :P

17. june 2014 at 19:55 | LinDa
Skôr ani nepočúvam slovenské pesničky (výnimkou je Jamestown, resp. Štefan Pčelár), ale týmto dvom to tak krásne ladí. Aj tá hudba hraná na klavíri je jednoduchá, ale dokonalá.


A ďalšia pieseň. Od Paula McCyrtneyho z roku 2013 - čiže pomerne nová. A má fakt super videoklip. Paul je mladší od obidvoch mojich babiek, ale aj tak je v oveľa lepšej kondícii ako ony.


Je utorok, vonku teplo, ide sa von dnes :D Monika má narodeniny. Darček som jej začala vyrábať, ale kvôli škole a učeniu som ho nestihla dokončiť. Je to totiž handmade a dávam si na tom záležať. Takže ho dostane trohu neskôr. Ale verím si, že by som to ešte mohla tento týždeň stihnúť.
Konečne som si začala zapisovať o čom mám písať. Dosť veľa zabúdam. Možno viac ako niektoré naše profesorky. Keď si to zapíšem, potom už nemusím rozmýšľať nad tým čo som ešte chcela a zabudla. Takto to bude hlavne pre mňa prehľadnejšie, budem mať prázdnejšiu hlavu a zmestí sa mi tam napríklad viac vecí do školy. Myslím, že tento systém sa osvedčuje už aj v tomto článku. A taktiež som sa rozhodla, že o škole už nejdem písať. Škola je plná podvodov, nespravodlivosti, klamstiev, atď. Hlavne že v hlave to všetko viem a viem, že viem aj matiku. Ale dokázať je to ťahšie. A to hlavne pri naších bojových podmienkach a tej spomínanej nespravodlivosti. Preto tak nerada chýbam v škole. Z matiky mám nakoniec dvojku, som veľmi rada. Ale aj tak mám taký pocit, akoby sa pomýlil a povedal mi úplne inú známku akú budem mať.
Viem, že som písala o tom, že už nebudem písať o škole, ale predsa by som len spomenula jeden "zážitok" zo včerajšej poslednej hodiny - dejepisu. Naša profesorka prišla do školy asi po troch týždňoch. Robila si ďalšiu školu a štátnice urobila výborne. Keby nie, asi by ani v škole nebola a doma by plakala do vankúša, povedala. A nechala nám takú voľnejšiu hodinu, kde sme si čítali hlášky nášho bývalého profesora geografie. Bývalý preto, lebo nám ho po polroku nahradili. Ale aj za ten pol rok stihol povedať veľké množstvo hlášok. Ani som nevedela, že to niekto zapisuje, asi preto sme sa všetci tak spontánne zasmali. Málo kto o tom vedel. Keby to totiž vedeli všetci, už by sme sa na tom tak nesmiali. Zobrazili sa tu aj také hlášky, o ktorých som poriadne nevedela a potom som si zrazu spomenula a smiech bol ešte hlasnejší. Až nám slzy tiekli.
Veľmi rada by som tu niektoré dala, aby ste sa aj vy zasmiali. Musím povedať dotyčnej zapisovateľke nech mi ich napíše ;)


Idem sa učiť poslednýkrát. Dnes. Chémiu. A vo štvrtok ráno ideme na chatu s triedou, triednym a našou profesorkou informatiky (tá je zároveň bývalou triednou nášho triedneho). Ak sa tu teda tak do soboty neobjavím, nebude to katastrofa, ale zaslúžené voľno. Ale ak tam bude wi-fi a budem sa nudiť, verte že prídem.
Uvrila by som si aj čaj k tomu učeniu, ale čaje mi teraz prestali chutiť. Bude to tým počasím. Každý predsa vie, že horúci čaj a 30°C v tieni sa k sebe nehodí. Preto radšej volím vodu s citrónom s kockou ľadu.

Dnes nemám svoje fotky, preto sa potešte fotkami z weheartit.com. Rôznorodé, odveci...

Spongebob Babe 💕 girl on bike tumblr - Google Search

Happy morning ❀

💙 seaside | via Tumblr

Vaša LinDa☮

Užitočné informácie.

12. june 2014 at 14:20 | LinDa

Asi by sa už hodilo napísať ďalší článok. Ale nemám žiaden nápad. Mám písať o tom aké je vonku počasie? Alebo o tom čo nové som si kúpila? Je to vôbec také zaujímavé, že sa o tom oplatí písať? Už som tu dlho nebola, dlho som nekomentovala. Dnes vám teda asi vrátim komentáre a uvidíme čo dalej.
Som strašne leviná a chce sa mi spať. Matika je nezvratná, ale informatika celkom dobrá. Dneskajšie zemiaky na obed boli celkom fajn, no mäso bolo mastné.
Píšem o samých blbostiach.
Och.

Včera som nebola v škole. Konečne prvýkrát v tomto polroku (asi sa čudujete). Užila som si to. Pre to teplo ich púšťali po štvrtej hodine. Takže som zmeškala len matiku, nemčinu, chémiu a telesnú. Musela som si ísť kúpiť topánky na birmovku. Majú len minimálny podpätok, ale mám pocit, že odpadne.. je tam slabo prilepený. :/ Konečne som si kúpila farbu na textil, NYC tričko a bola som sj v sekáči, a tam.. :D Veď ja vám to pofotím. Včera som tam bola druhýkrát v živote. Mám svetrík a bundu za euro :D Ale dosť o oblečení. Zajtra musím ísť kvôli birmovke do kostola, v sobotu na spoveď a upratovať a v nedeľu mám tú birmovku, pričom sa ešte potom musím učiť na koncoročný test na matiku. A v pondelok sa budem učiť na anglinu. Až v utorok budem mať trochu času. Ak tu dovtedy neprídem, budete vedieť prečo.

Monikin pes Sisa. Že vyzerá akoby plakala?


Monikin Matej


Obidvaja. Na zožratie :3


Teším sa na prázdniny. Žiadna škola. Žiadne učenie, možno len samoštúdium angličtiny pri sledovaní filmov a seriálov v angličtine a matematika pri počítaní výplaty z brigády. Aj keď ešte neviem či ma tam zoberú.

Dovidenia , a poriadne si poupravujete známky aby ste ich na vysvedčení mali čo najlepšie.


LinDa☮

Blíži sa koniec...

30. may 2014 at 20:00 | LinDa
Ahojte,

niečo ma ťaží. Je to taký pocit, že som niečo mohla urobiť lepšie. Včerajší deň bol hrozný - pokazila som matematiku. Na vysvedčení budem mať s istotou 3. Žiadna dvojka ako som kedysi dúfala. Ale dneskajšok bol pre zmenu trochu lepší. A to som sa ani nemusela namáhať. Včera som sa totiž chcela učiť, ale neučila som sa. Ale dopadlo to výborne a to čo ma ťaží je čím ďalej tým menšie. Dostala som tri jednotky, čím sa vykompenzovala matematika. A zožala som potlesk (nie ze to).

Prečo píšem tento článok? Čo ním chcem dosiahnuť? Hádam na to prídem kým ho zverejním. No viem, že sa s vami chcem podeliť o tieto fotky. Často fotím, keď sa mám učiť. Sú to primitívne veci, na ktoré sa pozerám spoza môjho stola. Spamätám sa až o desiatej večer a potom to rýchlo doháňam do polnoci a hovorím si: "Už nikdy viac. Nesmiem byť taká lenivá"
Ale aj tak sa to naučím celkom rýchlo. Občas len z prvého prečítania.

Moje oko. Zelené. S odrazom foťáka. Toto som fotila, keď som sa učila biológiu.



Sviečka s vôňou čerstvo pokosenej trávy. Pripomína mi knihu Škola Noci a Stevie Ray, ktorá mala spojenie so Zemou.

Moje vlasy. Hnedo-blond.
A pri tejto fotke si zas spomínam na tričko, ktoré bolo v jednom výklade, keď som vystúpila za autobusu a išla som okolo malého odchodíku.
Nápis na tričku: "Som blondína. No a čo?!"

Slnečné fotky

21. may 2014 at 19:09 | LinDa

Túto pieseň v poslednej dobe milujem. Pretože ju spieva John. A preto, lebo cítim ako to spieva... cítim, že to spieva tak úprimne. Proste dokonalosť.

Tento týždeň veľmi nestíham. Stále lietam po meste. Aj dnes som bola a konečne som si kúpila šaty na Birmovku, ktorá bude 15.6. Už sa to pomaly blíži. Vybrať správne šaty bol pre mňa problém. Chcela som nejaké nevšedné, možno trochu retro. Lenže moja mama to pekne dokáže skomplikovať. Už nikdy nejdem nakupovať s ňou. A keď som aj nejaké našla, vyzerala som v nich ako v 9. mesiaci tehotenstva. Ja proste nemôžem mať šaty so zúženým pásom.
Predsa len som nejaké našla. Sú ružové a za príjemných 17 eur. A keď už sme boli pri Deichmanne, vošli sme tam a konečne som si kúpila nové tenisky. S krásnou retro potlačou.
V pondelok som zas bola nakupovať s Monikou. Môj šatník sa rozrástol o retro okuliare, 3 tričká, svetrík, nové silonky, náušnice...(čieru farbu na textil už v mojom obľúbenom papiernictve nemali :( )

Ale dosť o nákupoch. Dnes zas zverejňujem fotky. Darča ma fotila. Najskôr to bol len taký nevinný výletik po cyklotrase, ale keď Darča videla foťák v mojich rukách......"zhrabla ho" :D Nie žeby fotila napríklad prírodu, ale rovno mňa. A robila som jej teda modelku. Určite sa poteší, že tu fotky pridávam.


Opäť raz s Monikou

17. may 2014 at 16:23 | LinDa
Ahojj,
ako sa máte?
Zase raz neviem ako začať tento článok. Možno by som mohla začať takou lepšou správou. Dostala som totiž 1 z fyziky. Do príkladu som dosadila namiesto polomeru priemer, ale aj tak mi to uznala. Teším sa. Možno tento polrok vytiahnem fyziku aj na 1 :D
Školský rok sa už pomaly blíži ku koncu a ja ani nemám čo opravovať. Zo všetkého mi vychádza 1 okrem matiky a možno tej fyziky. Inak v poslednom čase som nejaká bledá. Teda podľa mamy. Hovorí mi, že som chodiaca mŕtvola. Ale bude to tím že vonku je stále škaredo a ja som tento rok ešte na slnku ani poriadne nebola. A s tým súvisí aj to ako sa cítim. V škole už neviem vydržať. Na hodinách idem zaspať a mám problém výjsť tých pár schodov (5 poschodí). A v autobuse často zabúdam, že už mám vystúpiť. Spamätám sa na poslednú chvíľu a kým sa dotrepem k zadným dverám, všetci sa na mňa pozerajú ako sa biedne vlečiem :/

Tieto fotky som fotila opäť s Monikou. Strašne som chcela ísť na cintorín (hřbitov) odfotiť si jednu sochu anjela, ktorý vyzerá skoro ako Weeping angel, ale bola tam nejaká teta, tak sme to nechali tak. Nabudúce tam hádam nikto nebude. Ale mám iné fotky. A aj z iného miesta ako je cintorín. Kuknite! :D


Je to zvláštny pocit len tak chodiť po cintoríne, odfotiť si lavičky, a potom ešte aj kvietky, ktoré sa mi zapáčia. Ale toto miesto ma nejak láka :D


Fúkal dosť silný vietor, takže kvietky sa mi stále hýbali.
btw - tu sa mi páči ten tieň, ktorý tam pomaly "prichádza". V skutočnosti to bol Monikin tieň.


Pouffe.

12. may 2014 at 16:03 | LinDa
Neviem ako mám začať. Mám zopár primitívnych random fotiek, ale ešte predtým chcem ničo povedať (vlastne napísať).
To že aj keď som sa snažila od minulého týždňa jesť menej sladkostí, nejako sa mi to nepodarilo. Aj by som vydržala, ale "ponúk" bolo veľa. Nie len že maturanti rozdávali cukríky, ale mama mi ponúkla kúsok Horalky, Monika kúsok čokolády atď.
A zobrala som som si aspoň kúštiček. Ale aj tak môžem s radosťou povedať, že sama od seba by som si určite nedala. Len nech to ide takto aj naďalej.
( Mama včera piekla bábovku ˘_˘ ).

Tak som teda v ten štvrtok bola u Moniky. Ja som ju prekvapila darčekom a ona mňa tiež. Ale o tom až neskôr. Najskôr sme boli u nej a strážili sme jej malého upišťaného brata. Proste nemám rada upišťané deti :( . Bola tam aj jej mladšia sestra, ktorá chodí do tretej triedy.
Čas sme si krátili pletením vencov z "kradnutých" sedmokrások. Vlastne boli požičané zo záhrady susedov. Čo sa požičia, malo by sa vrátiť, ale sedmokrásky sa im asi nevrátia. :D



Keď prší, je so mnou zle (denník | knihy | fotky )

3. may 2014 at 12:09 | LinDa
Ahojj,
aj u vás stále len prší? Ráno to zväčša vyzerá dobre, ale potom ešte skôr ako vyjdem zoškoly, rozhrmí sa, a keď prídem domov, začne pršať.
Halóo, apríl už skončil ! Už sa môžeš umúdriť, počasie.
No počasnie nebude počuť moje zúfalé volanie o pomoc.

Práve toto počasie ma priam núti ostať doma a sedieť na zadku, prípadne ležať na chrbte. Dokonca som včera tak zlenivela, že som ani na blogu nebola. Toto sa mi nestalo už veľmi dlho. Naposledy asi vtedy, keď mi na PC nešiel internet a ešte som nemala mobil s wi-fi. Ja chcem ísť konečne behať. Aj Monika ma v poslednom čase tak trochu "ignoruje". A ja teda nemám s kým, hlavne keď je len jeden deň v týždni pekne, a ja toto počasie vhodné na behanie prešvihnem.

Rozhodla som sa, že vám vo foťáku nájdem nejaké pekné fotky. Fotené zväčša v mojej izbe. Bude to akási forma denníčku, čiže čo som robila posledné dni.

V stredu som bola v knižnici. Potom sme čakali bývalú spolužiačku, s ktorou sme mali ísť tak trochu nakupovať. A išli sme na pizzu Hawai, jediné čo mi tam naozaj chutilo bol ten ananás. Ten som im vyjedla zo všetkých kúskov pizze.
Keď sme sa vrátili domov, ešte sme išľi nachvíľu s Darčou von na prechádzku a boli sme tam asi do pol desiatej.
Ešte v ten deň som začala čítať Naprieč vesmírom a ohromil ma hneď prvý citát. Len sa pozrite od koho je :3


Podobnú fotku ste mohli vidieť aj na mojej fb stránke k blogu. Jej odkáz máte vždy na konci článku ;)


 
 

Advertisement

© LinDa
Zákaz kopírovnaia článkov a mojich fotiek. Keby predsa len hej, tak sa najskôr ozvi na e-mail uvedený v menu.

Príď zas :D