Diary of "cat lover"

New happy holiday life change <3

30. june 2014 at 20:27 | LinDa
Vítam vás pri prvom prázdninovom článku.
Aloha !
(Aloha v havajčine znamená slová: cit, láska, mier, súcit, ľútosť, ahoj a dovidenia. Myslím, že pozdrav ako stvorený pre mňa)

Mám toľko noviniek. Mohla by som začať písať o všetkých zaujímavých zážitkoch od štvrtka. Pretože odvtedy som vám nepísala (respektíve od stredy večera). Ale nezapísala som si to všetko do Debilníčka, takže napíšem len to na čo si práve spomeniem. Fakt sa čudujem ako môžem na to len tak zabudnúť a pri písaní článku si na to nespomenúť. Ale hlavne, že som si zapísala na akých stránkach pozerám Doctora a dala tam odtlačok mojich narúžovaných pier (dokonca aj s poznámkou aký rúž to je :3). No zabiť ma je málo. :)

V ten štvrtok sme boli so školou v kine. Na filme Liečiteľ (v češtine Ránhojič, v origináli Physician). Páčil sa mi. Myslím ten film, ale samozrejme aj liečiteľ keďže ho hral vychádzajúci mladý herec Tom Payne. No dobre, nie je môj tip ale vo filme bol zlatý :3. Niektoré scény sú trochu viac krvavé, ale liečiteľstvo v minulosti bolo také. Nechutné a bolestivé.
Od štvrtka by som prešla k piatku, kedy bolo vysvedčenie. Mala som oblečené čierne nohavice a ružové tielko, ktoré je podľa lístočku celé z hodvábu (100 % silk). WOW, luxus. Vypočuli sme si koncoročný príhovor z rozhlasu v triede a nasmiali sme sa na tom. Prevzala som si vysvedčenie, čosi podpísala a vypočula si povzbudenie že budúci rok budem mať určite samé jednotky. Bol čas ísť domov (alebo ísť si sadnúť na zmrzlinu, kam sme potom nachvíľu išli). No hneď pred školou nás odchytil profesor K. so zrkadlovkou a išli sme sa teda odfotiť. Celá trieda. Naneštastie som mala nohavice, takže som si musela spolu s ďalšími piatimi babami čupnúť dopredu, inak by sme sa nevošli do záberu. Nerada som v predu. Hneď ako tá fotka bude na stránke školy, určite vám ju tu pridám. Ale pochybujem že sa tam cez prázdniny objaví. Keď sme sa fotili na začiatku roka, bola tam až za nejaké dva mesiace :/ Možno aj viac.

Zo soboty mám úplný výpadok. Viem iba to, že som upratovala. Veď klasicky, v sobotu vždy upratujem. Ale v nedeľu, teda včera, som mala pestrý deň. Boli sme u babky. Má malé kuriatka, ktoré ich vlastná mama ďobala zobákom, takže ich májú v dome v krabici osvetlenej a vyhrievanej žiarovkou. Chcela som odfotiť ich smiešne malé hlavičky, ale hýbali sa. Stále. Škoda, že som nemala pri sebe foťák a v mobilovej kvalite sa na to dobre nepozerá.
Zastavili sme sa aj obchodoch, keď sme odchádzali. Ale aj v piatok, na čo som skoro zabudla. :) Kúpila som si nejaké nové veci. Predstavím vám ich. (aj keď nadpis článku tomu asi nenasvedčuje,že?)

Ako vidíte, sú kúpené v Tescu. Boli v 50% zľave, takže hlavne preto som si ich kúpila. Nie sú totiž moc pevné, ani kvalitné. Aspoň mi tak nepripadajú. Asi prvýkrát po štyroch rokoch mám nejaké topánky 38. Lebo moja noha je 40. No do týchto som sa "narvala". Potom tam už boli len 41, ktoré mi neboli veľké ani tak na dĺžku, ako skôr na šírku. Keď som ich mala už doma obuté, zistila som, že ak by som si kúpila väčšie, prsty by mi išli dopredu. Takže dobre som urobila.



Druhá vec, ktorú som si kúpila je opasok v Kik. Tiež bol v zľave. Stál iba 50 centov (predtým nejaké 3 eurá). Vyzerá pevne a páčia sa mi na ťom tie zlaté bodky.


Posledná vec je náramok. Je z Kauflandu. Tam ako sa ide ku pokladniam majú vždy nejaké šperky. Zväčša všetky za euro. aj tento bol za euro.
V ľavom dolnom rohu vidno moju ponožku. Heh. Fakt som nevedela ako to mám odfotiť aby to nebolo rozmazané. Triasli sa mi ruky, pretože som predtým cvičila pilates. Veľmi náročný workout. Tak som si teda pri fotení položila nohu na taburetku. A pomohlo. Ale zas bola tá noha vidieť na každej fotke. Ja som fakt pako. Predtým ju tam nevidno, ale hneď ako stlačíš gombík keď fotku fotíš, zrazu sa tam objaví.


Okrem týchto vecí som si samozrejme kúpila zopár "mojich" zdravých potravín. Uvediem príklad: cottage, celozrnné špagety, pohánku, tofu, celozrnné pečivo, tuniaka vo vlastnej šťave, oriešky, slnčnicové jadrá, ovocie, zeleninu, jogurty...

Vrátim sa ešte k tomu čo sme robili u babky. Boli sme vonku pozrieť, zajace, kecali s krstnými rodičmi, pozerali Forresta Gumpa (môj najobľúbenejší film), jedli sladkosti (už sa tohto zlozvyku opäť pomaly zbavujem), pili minerálku/kávu, a tak ďalej. Nič viac sa tam vlastne ani v nedeľu robiť nedá.
V tomto článku by som ešte rada napísala (keď už som sa tak rozpísala, nemôžem vynechať tento detail), že keď sme došli domov, pršalo. Padali veľké studené kvapky. Nemali sme dáždnik, tak sme namiesto neho použili vrece na zemiaky. Môj otec robí na družstve, takže ich má po ruke v garáži veľa. It was funny. Skvelý začiatok prázdnin (a to nemyslím ironicky). Takéto rodinné chvíle sú k nezaplateniu.

Konečne prechádzam k dnešnému dňu. Ako sa vám páči tento výnimočný pondelok? Výnimočný v tom, že nemusíte skoro vstávať. ;) I know that you know what i mean.

Moja večera pozostávala z varenej kukurice a týchto orieškov spolu so slnečnicovými jadrami. Našla som dávno zabudnutú mištičku na soľ a korenie, ktorá mi poslúžila práve na toto. Ešte stále je plná (skôr poloprázdna). A láka ma zobrať si ďalší oriešok. Sú to zdravé potraviny, ale obsahujú dosť veľa tuku, takže zvyšok si nechám na zajtra.


Koečne koniec. Takmer. Rozpísala som sa, viem. Hádam vás to neodradilo od čítania. Možno vás práve tie lákavé obrázky donútili dočítať to až do konca. Mňa by to asi donútilo. Dnes som písala aj o tom, o čom nikdy nepíšem. Napríklad o tom štvrtkovom filme. Asi to bude tým, že mám viac času. Veď som to písala takmer dve hodiny. Moja myseľ beží naplno. Až na to, že si neviem spomenúť čo som robila v sobotu :/.

Zisťujem, že v Debilníčku mám predsa len napísanú jednu vec ohľadom blogu, ktorú som chcela dať (teraz už nechcem, ale dám) do článku. Chcela som pozastaviť blog. Asi mi preplo. (Po veľmi krátkej dobe opäť) Bolo to z toho dôvodu, že neviem ako narábať s časom. Mám ho vela a veľa. Takúto dilemu mám vždy na začiatku prázdnin. Ale prešla ma po jednom dni. Tak ho teda nepozastavím. Veď načo, keď mám veľa času a mám o čom písať. Hmm? :D

Aloha po druhýkát :D

Som vrátená !

21. june 2014 at 14:35 | LinDa
Som vrátená z výletu. Z chatky menom Vlasta. Tam, kde sme spali piati na troch posteliach a stále dokola hrali stolný futbal až som z toho mala svalovicu na rukách. Vrátila som sa už včera, ale dnes vám to oznamujem ako čerstvú novinku. Pežili sme zimu, nedostatok jedla, zlý signál a nemali sme heslo na wi-fi. Triedny ho možno aj mal, ale nechcel nám ho prezradiť, lebo by sme stále boli len na internete. Chcel aby sme si užívali iné možnosti aké tam boli. Napríklad: opečené špekáčky (mala som len jeden kúsok a bolo mi z toho zle), stolný futbal, pingpong, Twister, Activity, Párty Alias a iné takéto hry. A to ešte nehovorím o tom, že niekomu bolo fakt málo a zobral si aj fľašu alkoholu.
Často sme sedeli vonku pod prístreškom pri "peci", kde sme opekali. Až na mňa. Mala som len spomínaný kúsok špekáčky a tuniaka vo slastnej šťave :D Mňam.
Rozoberali sme vážne veci. Napríklad:
Majka: Ešte mi nikto nevolal. To znamená, že ma nikto nezháňa.
N: Keby mne nikto nevolal, tak to by znamenalo, že ma nikto nemá rád.
Ja: Ani mne nikto nevolal. To preto, lebo všeti vedia že nie som doma.
S: Ľudia. Keď mne nikto nevolá, je na to len jeden dôvod. Nie je tu signál :D

Trochu trápne, ale chcela som poukázať na to, akí sme každí iní. A ako dokážu ľudia z gyma, ktorí už mali uzatvorené známky o dva dni skôr pretože ušli na výlet, polemizovať nad rôznymi vecami. Známky nás už netrápili.
Išli sme spať skoro. Ja, Majka, Paťka. Asi úplne prví zo všetkých. Bohlo byť 10 hodín. Hocikto nám len tak vbehol do izby, nikoho netrápilo že už chceme spať. A keď o polnoci zapli telku, mala som chuť vypnúť poistky napriek tomu že som nevedela kde sa nachádzajú.
A tak bolo, dobre bolo :D. To k tomu patrí, vždy sa nájde zopár jedincov, ktorí chcú ísť spať ešte pred nočným kľudom.

Nezobrala som si foťák. Bála som sa, že sa mi rozpučí. Tak vám sem dám dve fotky z cyklovýletu s Monikou.



Budem sa snažiť urobiť nový design. Nejaký letný s pekným citátom. Musí upútať.
Všimla som si, že návštevnosť trochu klesla. A práve keď som tu nebola. Bude to tým? Maybe yes, maybe no ! Vonku je zastreto. Asi budem konečne písať. Napadla ma aj báseň. A kresba, ktorú som začala kresliť. Bude tam opäť jednorožec.
Ďakujem za komentáre. Viete, teraz budem mať viac času, blogu sa budem venovať ešte trochu viac. (Ale až keď sa vyspím).

Denník pri počúvaní súčasnej hudby :P

17. june 2014 at 19:55 | LinDa
Skôr ani nepočúvam slovenské pesničky (výnimkou je Jamestown, resp. Štefan Pčelár), ale týmto dvom to tak krásne ladí. Aj tá hudba hraná na klavíri je jednoduchá, ale dokonalá.


A ďalšia pieseň. Od Paula McCyrtneyho z roku 2013 - čiže pomerne nová. A má fakt super videoklip. Paul je mladší od obidvoch mojich babiek, ale aj tak je v oveľa lepšej kondícii ako ony.


Je utorok, vonku teplo, ide sa von dnes :D Monika má narodeniny. Darček som jej začala vyrábať, ale kvôli škole a učeniu som ho nestihla dokončiť. Je to totiž handmade a dávam si na tom záležať. Takže ho dostane trohu neskôr. Ale verím si, že by som to ešte mohla tento týždeň stihnúť.
Konečne som si začala zapisovať o čom mám písať. Dosť veľa zabúdam. Možno viac ako niektoré naše profesorky. Keď si to zapíšem, potom už nemusím rozmýšľať nad tým čo som ešte chcela a zabudla. Takto to bude hlavne pre mňa prehľadnejšie, budem mať prázdnejšiu hlavu a zmestí sa mi tam napríklad viac vecí do školy. Myslím, že tento systém sa osvedčuje už aj v tomto článku. A taktiež som sa rozhodla, že o škole už nejdem písať. Škola je plná podvodov, nespravodlivosti, klamstiev, atď. Hlavne že v hlave to všetko viem a viem, že viem aj matiku. Ale dokázať je to ťahšie. A to hlavne pri naších bojových podmienkach a tej spomínanej nespravodlivosti. Preto tak nerada chýbam v škole. Z matiky mám nakoniec dvojku, som veľmi rada. Ale aj tak mám taký pocit, akoby sa pomýlil a povedal mi úplne inú známku akú budem mať.
Viem, že som písala o tom, že už nebudem písať o škole, ale predsa by som len spomenula jeden "zážitok" zo včerajšej poslednej hodiny - dejepisu. Naša profesorka prišla do školy asi po troch týždňoch. Robila si ďalšiu školu a štátnice urobila výborne. Keby nie, asi by ani v škole nebola a doma by plakala do vankúša, povedala. A nechala nám takú voľnejšiu hodinu, kde sme si čítali hlášky nášho bývalého profesora geografie. Bývalý preto, lebo nám ho po polroku nahradili. Ale aj za ten pol rok stihol povedať veľké množstvo hlášok. Ani som nevedela, že to niekto zapisuje, asi preto sme sa všetci tak spontánne zasmali. Málo kto o tom vedel. Keby to totiž vedeli všetci, už by sme sa na tom tak nesmiali. Zobrazili sa tu aj také hlášky, o ktorých som poriadne nevedela a potom som si zrazu spomenula a smiech bol ešte hlasnejší. Až nám slzy tiekli.
Veľmi rada by som tu niektoré dala, aby ste sa aj vy zasmiali. Musím povedať dotyčnej zapisovateľke nech mi ich napíše ;)


Idem sa učiť poslednýkrát. Dnes. Chémiu. A vo štvrtok ráno ideme na chatu s triedou, triednym a našou profesorkou informatiky (tá je zároveň bývalou triednou nášho triedneho). Ak sa tu teda tak do soboty neobjavím, nebude to katastrofa, ale zaslúžené voľno. Ale ak tam bude wi-fi a budem sa nudiť, verte že prídem.
Uvrila by som si aj čaj k tomu učeniu, ale čaje mi teraz prestali chutiť. Bude to tým počasím. Každý predsa vie, že horúci čaj a 30°C v tieni sa k sebe nehodí. Preto radšej volím vodu s citrónom s kockou ľadu.

Dnes nemám svoje fotky, preto sa potešte fotkami z weheartit.com. Rôznorodé, odveci...

Spongebob Babe 💕 girl on bike tumblr - Google Search

Happy morning ❀

💙 seaside | via Tumblr

Vaša LinDa☮

Užitočné informácie.

12. june 2014 at 14:20 | LinDa

Asi by sa už hodilo napísať ďalší článok. Ale nemám žiaden nápad. Mám písať o tom aké je vonku počasie? Alebo o tom čo nové som si kúpila? Je to vôbec také zaujímavé, že sa o tom oplatí písať? Už som tu dlho nebola, dlho som nekomentovala. Dnes vám teda asi vrátim komentáre a uvidíme čo dalej.
Som strašne leviná a chce sa mi spať. Matika je nezvratná, ale informatika celkom dobrá. Dneskajšie zemiaky na obed boli celkom fajn, no mäso bolo mastné.
Píšem o samých blbostiach.
Och.

Včera som nebola v škole. Konečne prvýkrát v tomto polroku (asi sa čudujete). Užila som si to. Pre to teplo ich púšťali po štvrtej hodine. Takže som zmeškala len matiku, nemčinu, chémiu a telesnú. Musela som si ísť kúpiť topánky na birmovku. Majú len minimálny podpätok, ale mám pocit, že odpadne.. je tam slabo prilepený. :/ Konečne som si kúpila farbu na textil, NYC tričko a bola som sj v sekáči, a tam.. :D Veď ja vám to pofotím. Včera som tam bola druhýkrát v živote. Mám svetrík a bundu za euro :D Ale dosť o oblečení. Zajtra musím ísť kvôli birmovke do kostola, v sobotu na spoveď a upratovať a v nedeľu mám tú birmovku, pričom sa ešte potom musím učiť na koncoročný test na matiku. A v pondelok sa budem učiť na anglinu. Až v utorok budem mať trochu času. Ak tu dovtedy neprídem, budete vedieť prečo.

Monikin pes Sisa. Že vyzerá akoby plakala?


Monikin Matej


Obidvaja. Na zožratie :3


Teším sa na prázdniny. Žiadna škola. Žiadne učenie, možno len samoštúdium angličtiny pri sledovaní filmov a seriálov v angličtine a matematika pri počítaní výplaty z brigády. Aj keď ešte neviem či ma tam zoberú.

Dovidenia , a poriadne si poupravujete známky aby ste ich na vysvedčení mali čo najlepšie.


LinDa☮

Blíži sa koniec...

30. may 2014 at 20:00 | LinDa
Ahojte,

niečo ma ťaží. Je to taký pocit, že som niečo mohla urobiť lepšie. Včerajší deň bol hrozný - pokazila som matematiku. Na vysvedčení budem mať s istotou 3. Žiadna dvojka ako som kedysi dúfala. Ale dneskajšok bol pre zmenu trochu lepší. A to som sa ani nemusela namáhať. Včera som sa totiž chcela učiť, ale neučila som sa. Ale dopadlo to výborne a to čo ma ťaží je čím ďalej tým menšie. Dostala som tri jednotky, čím sa vykompenzovala matematika. A zožala som potlesk (nie ze to).

Prečo píšem tento článok? Čo ním chcem dosiahnuť? Hádam na to prídem kým ho zverejním. No viem, že sa s vami chcem podeliť o tieto fotky. Často fotím, keď sa mám učiť. Sú to primitívne veci, na ktoré sa pozerám spoza môjho stola. Spamätám sa až o desiatej večer a potom to rýchlo doháňam do polnoci a hovorím si: "Už nikdy viac. Nesmiem byť taká lenivá"
Ale aj tak sa to naučím celkom rýchlo. Občas len z prvého prečítania.

Moje oko. Zelené. S odrazom foťáka. Toto som fotila, keď som sa učila biológiu.



Sviečka s vôňou čerstvo pokosenej trávy. Pripomína mi knihu Škola Noci a Stevie Ray, ktorá mala spojenie so Zemou.

Moje vlasy. Hnedo-blond.
A pri tejto fotke si zas spomínam na tričko, ktoré bolo v jednom výklade, keď som vystúpila za autobusu a išla som okolo malého odchodíku.
Nápis na tričku: "Som blondína. No a čo?!"

Slnečné fotky

21. may 2014 at 19:09 | LinDa

Túto pieseň v poslednej dobe milujem. Pretože ju spieva John. A preto, lebo cítim ako to spieva... cítim, že to spieva tak úprimne. Proste dokonalosť.

Tento týždeň veľmi nestíham. Stále lietam po meste. Aj dnes som bola a konečne som si kúpila šaty na Birmovku, ktorá bude 15.6. Už sa to pomaly blíži. Vybrať správne šaty bol pre mňa problém. Chcela som nejaké nevšedné, možno trochu retro. Lenže moja mama to pekne dokáže skomplikovať. Už nikdy nejdem nakupovať s ňou. A keď som aj nejaké našla, vyzerala som v nich ako v 9. mesiaci tehotenstva. Ja proste nemôžem mať šaty so zúženým pásom.
Predsa len som nejaké našla. Sú ružové a za príjemných 17 eur. A keď už sme boli pri Deichmanne, vošli sme tam a konečne som si kúpila nové tenisky. S krásnou retro potlačou.
V pondelok som zas bola nakupovať s Monikou. Môj šatník sa rozrástol o retro okuliare, 3 tričká, svetrík, nové silonky, náušnice...(čieru farbu na textil už v mojom obľúbenom papiernictve nemali :( )

Ale dosť o nákupoch. Dnes zas zverejňujem fotky. Darča ma fotila. Najskôr to bol len taký nevinný výletik po cyklotrase, ale keď Darča videla foťák v mojich rukách......"zhrabla ho" :D Nie žeby fotila napríklad prírodu, ale rovno mňa. A robila som jej teda modelku. Určite sa poteší, že tu fotky pridávam.


Opäť raz s Monikou

17. may 2014 at 16:23 | LinDa
Ahojj,
ako sa máte?
Zase raz neviem ako začať tento článok. Možno by som mohla začať takou lepšou správou. Dostala som totiž 1 z fyziky. Do príkladu som dosadila namiesto polomeru priemer, ale aj tak mi to uznala. Teším sa. Možno tento polrok vytiahnem fyziku aj na 1 :D
Školský rok sa už pomaly blíži ku koncu a ja ani nemám čo opravovať. Zo všetkého mi vychádza 1 okrem matiky a možno tej fyziky. Inak v poslednom čase som nejaká bledá. Teda podľa mamy. Hovorí mi, že som chodiaca mŕtvola. Ale bude to tím že vonku je stále škaredo a ja som tento rok ešte na slnku ani poriadne nebola. A s tým súvisí aj to ako sa cítim. V škole už neviem vydržať. Na hodinách idem zaspať a mám problém výjsť tých pár schodov (5 poschodí). A v autobuse často zabúdam, že už mám vystúpiť. Spamätám sa na poslednú chvíľu a kým sa dotrepem k zadným dverám, všetci sa na mňa pozerajú ako sa biedne vlečiem :/

Tieto fotky som fotila opäť s Monikou. Strašne som chcela ísť na cintorín (hřbitov) odfotiť si jednu sochu anjela, ktorý vyzerá skoro ako Weeping angel, ale bola tam nejaká teta, tak sme to nechali tak. Nabudúce tam hádam nikto nebude. Ale mám iné fotky. A aj z iného miesta ako je cintorín. Kuknite! :D


Je to zvláštny pocit len tak chodiť po cintoríne, odfotiť si lavičky, a potom ešte aj kvietky, ktoré sa mi zapáčia. Ale toto miesto ma nejak láka :D


Fúkal dosť silný vietor, takže kvietky sa mi stále hýbali.
btw - tu sa mi páči ten tieň, ktorý tam pomaly "prichádza". V skutočnosti to bol Monikin tieň.


Pouffe.

12. may 2014 at 16:03 | LinDa
Neviem ako mám začať. Mám zopár primitívnych random fotiek, ale ešte predtým chcem ničo povedať (vlastne napísať).
To že aj keď som sa snažila od minulého týždňa jesť menej sladkostí, nejako sa mi to nepodarilo. Aj by som vydržala, ale "ponúk" bolo veľa. Nie len že maturanti rozdávali cukríky, ale mama mi ponúkla kúsok Horalky, Monika kúsok čokolády atď.
A zobrala som som si aspoň kúštiček. Ale aj tak môžem s radosťou povedať, že sama od seba by som si určite nedala. Len nech to ide takto aj naďalej.
( Mama včera piekla bábovku ˘_˘ ).

Tak som teda v ten štvrtok bola u Moniky. Ja som ju prekvapila darčekom a ona mňa tiež. Ale o tom až neskôr. Najskôr sme boli u nej a strážili sme jej malého upišťaného brata. Proste nemám rada upišťané deti :( . Bola tam aj jej mladšia sestra, ktorá chodí do tretej triedy.
Čas sme si krátili pletením vencov z "kradnutých" sedmokrások. Vlastne boli požičané zo záhrady susedov. Čo sa požičia, malo by sa vrátiť, ale sedmokrásky sa im asi nevrátia. :D



Keď prší, je so mnou zle (denník | knihy | fotky )

3. may 2014 at 12:09 | LinDa
Ahojj,
aj u vás stále len prší? Ráno to zväčša vyzerá dobre, ale potom ešte skôr ako vyjdem zoškoly, rozhrmí sa, a keď prídem domov, začne pršať.
Halóo, apríl už skončil ! Už sa môžeš umúdriť, počasie.
No počasnie nebude počuť moje zúfalé volanie o pomoc.

Práve toto počasie ma priam núti ostať doma a sedieť na zadku, prípadne ležať na chrbte. Dokonca som včera tak zlenivela, že som ani na blogu nebola. Toto sa mi nestalo už veľmi dlho. Naposledy asi vtedy, keď mi na PC nešiel internet a ešte som nemala mobil s wi-fi. Ja chcem ísť konečne behať. Aj Monika ma v poslednom čase tak trochu "ignoruje". A ja teda nemám s kým, hlavne keď je len jeden deň v týždni pekne, a ja toto počasie vhodné na behanie prešvihnem.

Rozhodla som sa, že vám vo foťáku nájdem nejaké pekné fotky. Fotené zväčša v mojej izbe. Bude to akási forma denníčku, čiže čo som robila posledné dni.

V stredu som bola v knižnici. Potom sme čakali bývalú spolužiačku, s ktorou sme mali ísť tak trochu nakupovať. A išli sme na pizzu Hawai, jediné čo mi tam naozaj chutilo bol ten ananás. Ten som im vyjedla zo všetkých kúskov pizze.
Keď sme sa vrátili domov, ešte sme išľi nachvíľu s Darčou von na prechádzku a boli sme tam asi do pol desiatej.
Ešte v ten deň som začala čítať Naprieč vesmírom a ohromil ma hneď prvý citát. Len sa pozrite od koho je :3


Podobnú fotku ste mohli vidieť aj na mojej fb stránke k blogu. Jej odkáz máte vždy na konci článku ;)


Sci-fi day !

7. march 2014 at 17:38 | LinDa
~Đenník~

Ahojte !
Ani neviem čo som vám vlastne chcela dnes napísať. Mala som nápadov vyše hlavy, ale všetky zrazu tak vyfučali a nahradili sa inými, nepodstatnými. No ale predsa niečo v tej hlave polovím a možno si spomeniem.

V prvom rade vám ďakujem za všetky komentáre. Bolo ich veľa, no je mi jasné, že keby som nekomentovala takmer každý blog, na ktorý som narazila, bolo by ich omnoho menej :D
Včera som si konečne stiahla Abbey road. Mám ho už aj v mobile a chcela som si spríjemniť cestu autobusom a prestávky v škole práve počúvaním tohto albumu. Ale nezobrala som si slúchadlá, takže z toho nebolo nič. Znova sa vraciam k počúvaniu na youtube pri písaní článku.
A v škole ma napadlo pri rozhovore o Beatles s Majkou, že keby ako mladí neboli ostrihaní podľa hrnca a v starších rokoch nemali dlhé vlasy, boli by celkom pekní chalani ;) No aj tak sa mi ich vzhľad páči. Patrí to k nim.

Mimochodom, ešte sa vrátim k nedeľňajšej oslave. Fotky jedla tu radšej nepridám, aby som opäť nerobila chute. Ale zbrusu nové koreničky by som hádam pridať mohla. To vám asi na chuť nepôjde. Táto fotka sa mi fakt páči. Mám motiváciu variť.


Prepáčte mi biednu zásobu slov a viet, ale je piatok a chce sa mi neskutočne spať. Rozmýšľam, že dnes si namiesto cvičenia pospím :D No iba o tom rozmýšľam, pravdepodobne to neuskutočním.

Hneď som som prišla zo školy, vedela som, že chcem ísť von s Monikou. No a keď sme sa vrátili so sci-fi prechádzky, chceli sme si púšťať nejaké tie [ česko-slovenské] platne na mojom prehrávači. Ten nešiel. Alebo potom neviem ako sa to púšťa. Predsa len tam je veľa tlačidiel. Ale skôr verím informácii, že je to pokazené.
Tak sa oprav, ty lenivý prehárvač.
Vážne, čo by ste vy robili na mojom mieste. Chcela som ho hlavne preto, aby sa tam dali púšťať platne. No aspoň tomu ide rádio.
Ale dosť pesimizmu. Optimizmus nadovšetko. A aspoň prichádzajú ďalšie optimistické odpoveďe z blogového tagu od Jane.
Ešte raz ďakujem za nomináciu :3

Pocity pred lyžiarskym a TAG

21. february 2014 at 9:45 | LinDa
Ahojte,
už je piatok. Ako to len rýchlo prešlo, tie prázdniny akoby sa ani nezačali a už sú na konci. Včera som si veľmi pekne zacvičila karate. Hneď mám z toho dobrý pocit a únava ma prešla takmer okamžite ako som začala cvičiť. Ten super pocit trvá ešte doteraz.
Predvčerom som si pospala, aj to viedlo k zníženiu únavy - veď som spala asi tri hodiny.

Na lyžiarsky som poriadne pripravená. Sneh nie je, ale v stredisku umelo zasnežujú. Tak hádam to aj na tom umelom snehu pôjde pekne. V pondeok sa máme všetci stretnúť na určenom mieste pred ôsmou, no ja budem nastupovať po ceste, lebo sa nechcem zbytočne trepať do mesta. Otec ma zavezie na miesto z ktorého ma budú brať a tam si pekne počkám na autobusy, ktoré nás budú viesť. Dnes ešte musíme ísť požičať prilbu. Tie nemusíme mať, ale rodičia hovoria, že nech ju radšej mám, keďže som začiatočník.
No ja si myslím, že ju možno ani potrebovať nebudem, lebo predpokladám, že budeme začínať na "somárskej lúčke" ktorá má len minimálne klesanie. :D

Zajtra budeme mať ďalšiu náuku na birmovku. A som na ňu trochu lepšie psychicky pripravená ako minule. Už sa nenechám len tak zmiasť svojou minulosťou.
A keď sa vrátim, chcem si pozrieť nejaký film alebo seriál a písať príbeh.
Včera večer ma to písanie chytilo a napísala som celú 14. kapitlou. Čoskoro sa môžete tešiť na pokračovanie, ale bude to celkom dlhé a keby som to rozdelila, už by to nebolo ono ;)

Mimochodom, kreslila som si Tardis, ale podobalo sa to skôr na Daleka, takže stredobodom tejto fotky nie je tá budka vpravo, ale ten nápis, ktorý je aj tak krivý.



A TAG nájdete dole v článku :D :D :D

Posun k lepšiemu?

18. february 2014 at 18:53 | LinDa
Hello.
Začali nám prázdniny, mám sa zatiaľ super.
Až na to, že mám menšie problémy s trávením. Neviem prečo, možno je to touto upršanou dobou. Som slabá, poriadne nezvládam ani cvičiť pilates, dokonca ani pozerať seriály. Nechce sa mi blogovať, čo je u mňa závažná diagnóza.
Stále by som len spala, ale nemôžem zaspať. Keď sa ráno zobudím /je to zväčša o pol siedmej - viem, že veľmi skoro/, ešte asi hodinku potom mám zahmlené pred očami. Potom to už je lepšie, no prichádzajú príkazy od mamy. Čo mám upratať, umyť riady atď. Ja nevládzem, celý môj denný režim akoby bol v koncoch.
Ja sa to nejako posnažím zmeniť. Asi to bude len tým počasím. Ale teraz ma napadlo, že to môže byť tým, že som od utorka do soboty nemala poriadnu varenú stravu. A že som vo štvrtok mala dva koláče a ja nie som zvyknutá jesť sladké...
Nebudem nad tým ďalej viesť monológ, je to nudné...

Presuniem sa radšej ďalej.

Tomuto blogu niečo chýba.
Články nie sú "kvalitné". Väčšinou celý obsah článku len tak napíšem a zverejním. Ani nejak neuvažujem, či nepíšem niečo čo by mohlo byť použité proti mne. Haha, toto bol fakt zlý príklad. Tento blog pozná asi len zopár /viac ako zopár/ ľudí z môjho života.
Ale nemám dobrý pocit z mojích článkov. Asi začnem uvažovať nad tým čo budem písať a budem sa snažiť písať viac pútavo a článkom venovať viac času. Možno takto prilákam viac nádejných čitateľov. Presne takto to urobím, som rozhodnutá. Yeah.
A začnem pracovať na jarnom designe, ktorý musí byť dokonalý. Mám posťahované obrázky. To budete koukat. Len treba ešte viac praxe a inšpiráciu.

Mimochodom, spomínate si ako som písala o rádiách?
Jedno už mám. Je poriadne veľké a je tam aj prehrávač kaziet a platní. Aj keď platne ešte nemám žiadne. Musím si zohnať nejaké od Beatles. Zatiaľ ich počúvam len na youtube a v mobile.
Ale predsa len je v tom kúzlo, keď si ich môžem vypočuť aj z platne. Už si to viem predstaviť. Možno sa mi pri nich aj bude chcieť učiť :D
Prehrávač vám možno nabudúce odfotím, teraz mám v izbe veľmi zlé svetlo.

Palavras Confusas
/fotka z weheartit.com/

Stretnutie s minulosťou - práve včera !

9. february 2014 at 10:12 | LinDa
Vadí vám, že vás idem obťažovať denníčkom a miliómni pocitov, ktoré sa mi v najblišej dobe honia hlavou? Viem, že nie. Už ste si zvykli.

Ide o to, že včera som sa stretla s minulosťou. S tou krutou minulosťou, ktorú som myslela, že už nikdy neuvidím. Bola som na náuke na birmovku. A boli tam. Ľudia, ktorí mi tak ublížili. Dokonca si to možno ani neuvedomujú. Kvôli nim som sa na istý čas utiahla len do seba a vlastne som nevnímala polovicu sveta. Keď sa to pred rokom dalo všetko do poriadku, bolo fajn. Ale musel prísť včerajšok.....
Na náuke som len tak sedela, nenávistne si kreslila a taktiež som nevnímala. Bolo ťažké pozrieť tým ľuďom doočí. A naozaj, neviem ako to prežijem nabudúce. Ale musím, musím nájsť niečo čo mi dodá silu.


Ale aj tak to bolo lepšie ako vtedy. O mnoho!
K týmto myšlientam by to bolo asi všetko, ale ešte niečo ma tak trochu trápi.
Celý budúci týždeň - od pondelka do času neurčitého. Je to ale približne týždeň.
Moja mama nebude doma. A to sa mi ešte nikdy nestalo. Vždy bola doma pripravená pomôcť aj v tej najhoršej možnej situácii. Kto mi bude variť? Neprihlásila som sa v škole na obedy /to by som nikdy neurobila ;) /. A ešte mám upiect aj koláč a bez nej to nezvládnem. Veď ja ani neviem ako sa zapína rúra :D
Ach jaj, ja len verím, že to všetko dobre dopadne.
Ale bojím sa o mamu. Ide totiž na operáciu, no viac sa k tomu vyjadrovať nebudem.


Neidem o tom ďalej písať, aj keď by som možno chcela. Dokázala by som napísať dlhý článok. Ale tieto nápady si radšej nechám na príbehy. Lebo keď sa vypíšem tu, už potom nebudem mať energiu na ne. ;)

Mimochodom, viete, že sa blíži Valentín. Ja ho nemám s kým stráviť. Vlastne ani tento sviatok nejak nepodporujem. Nepochádza zo Slovenska tak načo?
Ale keď už tak, mám predsa mojú lásku - Antoina :D
Alebo Nutellu....

/fotky z weheartit.com/

Vlastne ju ešte nemám, ale ak pôjdeme dnes s našimi na nákupy, kúpim si ju. Určite :D

Majte sa. Už viete ako si vyplníte túto nedeľu? Moja nedeľa závisí od toho čo príde :D

Arrivederci :D

Dnes sú Hromnice !

2. february 2014 at 11:19 | LinDa
Nadpis si nevšímajte. To je len pravdivý fakt, nie to o čom budem písať. Písať budem zas denníček. Ale najskôr sa vám chcem poďakovať za komentáre k 12. kapitole môjho príbehu. Už sa mi zdá trápny, ale dokončím ho.
Začala som písať ďalší. Bute trochu fantasy a trochu sci - fi.

Chcete vedieť ako som napísala beletrizovaný životopis v piatok na slovenčine? Mali sme to napísať tak na stranu. Cvičný som napísala na stranu a pol a ten načisto som skrátila len na stranu a dva riadky. A bolo to písané mojím úzkym písmom. Len dúfam, že budem mať jednotku. Aj ten cvičný, aj tento som mala medzi prvými. Slová sa len tak hrnuli, písalo sa mi dobre :D

Inak aké bolo vysvedčenie? Moje bolo potešujúce. Nemala som samé jednotky, ale dvojky z matiky a fyziky. Inak som mala už len jednotky. Na prvý ročník gymnázia je to povzbuzdujúce. Triedny nám takisto oznámil, že máme najhorší priemer z prváckych tried. Ako keby sme to nevedeli :D
A oznámil nám aj ďalšiu zlú správu. Budú nám meniť matikára. Už nás nebude učiť triedny, ktorý dával najľahšie písomky aké len mohol, bude nás učiť starý profesor B. Radšej nebudem písať o tom čím je známy.
Ani len nechcem pomyslieť na to aké hrozné budem mať vysvečko z matiky na konci roka. A ani nehovorím o fyzike, ktorá bude ešte ťahšia.

Najradšej by som len čítala, spala, pila čaj, spala, športovala. Keby som sa nemusela učiť. Keby boli stále prázdniny. Teda v pondelok budú polrročné. Lenže to bude len jeden deň. A potom zas ideme do školy a píšeme v jeden týdeň asi 20 písomiek. A tých najťažších :(
Dnes alebo zajtra pôjdem do fitka - odreagovať sa. Alebo potom na plaváreň zaplávať si. Treba poposilovať ruky, aj keď robím kliky každý deň a svaly na mojích rukách sú čím ďalej väčšie.
Budúci týždeň chystám článok o novej kozmetike a aj DIY postup na vyrobenie krabičky. Sama som ju vyrobila a aj vymyslela. A som na ňu pyšná.



/fotka z weheartit.com/

Bola som aj v knižnici. Požičala som si knihu Škola noci Označená, aj keď som ju čítala. Ale bolo to len na PC a ja si ju chcem prečítať tak knižne. A od Jazmínky mám knihu Krvavá ruža, ktorú môžete vidieť aj v menu.
Teraz nemám veľa času na čítanie, ale toho by som mohla za ten mesiac stihnúť popri učení, venovaní sa blogu a písaní vlastných príbehov.
Užite si ešte poriadne peknú nedeľu :D

Arrivederci :D

Jednoducho denníček.

17. january 2014 at 20:44 | LinDa
Ako rýchlo to prešlo. Tá nedeľa, kedy som písala posledný článok. So skúšaním a písaním písomiek je takmer koniec. Ešte prežiť pondelok a utorok. Potom už takáto dlhé pauza na blogu hádam nebude.
Ani dnes neviem čo mám písať. Trochu ma bolí hlava po polhodine pilatesu a prechádzke z Darčou a Paťkou. Bola spojená aj s banánovým Frappém. Je to síce taká letná pochúťka, ale nevadí.

Včera mi prišli termonohavice, ktoré som si objednala cez internet. Tie mi sadli. Môžem v nich cvičiť pilates, katare, alebo len tak chodiť po vonku. Nie je mi v nich ani teplo, ani zima. Presne tak ako to má byť. Plnia svoju funkciu. K nim som si objednala aj nohavice na lyžiarsky. A ľutujem, že som si nezobrala o číslo menšie. A ešte ľutujem, že som sa za tie roky nenaučila čítať. Alebo som a príliš zaujatá niečím iným aby som si všimla jeden dôležitý detail. Nechtiac som objednala červené namiesto čiernych. Ale dovtedy som si istá, že som vybrala čiernu farbu....Žeby to oni zamenili? /V objednávke je totiž napísané červená, no nevadí/. Teraz budem vyzerať veľmi bujne - zelená bunda, červené nohavice. Kombinácia na nič. Ešte že aj lyže mám červené. :D

Moja desaťeurovka na dobitie autobusovej kartičky. Poznáte ešte niekoho kto si fotí desaťeurovky?


Zajtra by som rada šla s Monikou nakŕmiť holuby. Jej dedo si zlomil nohu, tak tam musí chodiť ona. /cca 2 km/ Ja mám rada dlhé prechádzky, takže mi to neprekáža.
A v nedeľu budem dávať doučovanie. Z angličtiny. Na vysvečku mi tam vychádza pekná jednotka, takže to asi viem :D Ako naša anglinárka povedala: "Tiché dievča, ale vie. Vždy vie reagovať." Ale to nevie aká som doma :D
Ako budete tráviť tento víkend vy? Budete sa ešte učiť na písomky?

Myslím, že nabudúce pridám konečne ďalšiu kapitolu príbehu. Aj keď neviem, či to ešte niekto číta. Potom nejaké fotky a DIY - pokúsim sa vlastné :D

Arrivederci pre dnes :D

 
 

Advertisement

© Mirka 2011-2018
Zákaz kopírovnaia článkov a mojich fotiek.
Príď zas :D