Diary of "cat lover"

Obmedzený rozpočet, ale aj tak spokojný nákup :D

2. november 2013 at 12:06 | LinDa
Namiesto toho, aby som upratovala, som si zapla notebook a rozhodla napísať článok o mojom nákupe zo stredy. Prišla som sem aj s tanierikom hrozna a arašidových chrumiek, ktoré nápadne rýchlo zmyzli z mojho taniera. Kým sa stihol naštartovať notebook a internet, tanier už bol bielo-prázdny :D No doplatila som na túto čudnú sladko-slanú kombináciu a zas mi je zle :D Ale už mám skúsenosti. To zachvíľu prejde.
Už by som prešla k tej strede....

To som sa potešila, keď mi mama zaplatila autobusový lístok. A ešte celý, keďže u tejto autobusovej spoločnosti neplatia SAD čipové karty so študentskou zľavou. :D
Cestu autobusom nemusím nejako rozpisovať. Celú cestu som počúvala hudbu v slúchatkách. Hlavne teraz moju obľúbenú Birdy.
Btw, má nový videoklip. TU je. Jej videoklipy sú strašne jednoduché a veľmi sa mi páčia. Nie je tam nič vulgárne. To oceňujem.
Ale to som zas odbočila...

V Žiline sa viem celkom dobre orientovať. A to hlavne medzi autobusovou stanicou, Auparkom a Mirage. Keby som šla ďalej, asi by som sa stratila. :D
Asi už prejdem na to, čo som si kúpila a v ktorom obchode.
Najskor sme boli v Tescu, kde si moj brat nutne potreboval kúpiť niečo na jedenie. Ja som protestovala, ale jeho hlad aj tak zvíťazil. Nakniec som tam aj ja išla a kúpila som si niečo jedlé na neskor. Keď som sa premávala medzi regálmi s drogériou, spolenula som si, že su musím kúpiť sprchový gél, tak som si zobrala tento Dove. Bol akcii, ale ani za svet si neviem spomenúť koľko stál.
Voňa uhorka a zelený čaj je ako stvorená pre mňa. A keď som sa s ním už sprchovala, len sa to potvrdilo. Kúpim si ho aj nabudúce. :D

Obchod: Tecso
Cena: I don´t know.


Potom sme teda konečne išli do Mirage, kde som si pravdepodobne nič nekúpila. Ala asi nie. Taký debil zas nie som, že by som si to nepamatala. Chcela som si kúpiť v Martinuse nejakú knihu v akcii, lebo mama hovorila, že by som to mala na narodky. Ale nič také tam nebolo. Síce tam boli knihy v akcii, ale cena nebola skoro o nič nižšia. A aj tak tam nebola taká, ktorá by ma natoľko zaujala, aby som si ju kúpila.

Naša cesta potom smerovala do Auparku. Tam som si kúpila všetko okrem svetríka, ktorý mám z Tesca, keď sme tam boli druhýkrát, ale to len pri oblečení, čo je na druhom poschodí.
Moja cesta do Žiliny bola s úmyslom kúpiť si kabát, čižmy a svetrík. Všetko som splnila. Kabát som našla v New Yorkeri. Boli tam na výber tri farby - čierna, sivá, slabohnedá. Ja som si vybrala túto.

Obchod: New Yorker
Cena: 39, 90 eur


V Deichmanne som našla tieto topánky, ktoré ma hneď zaujali. Bola som, rada, že tam bolo ešte číslo, 40 ktoré mám ja. Fotku som vo štvrtok dala na Weheartit.com a tam dostala 28 srdiečok :D Celkom slušné.

Obchod: Deichmann
Cena: 29,90 eur


Potom sme zablúdili aj do Panta Rhei. Jediná nevýhoda tohto kníhkupectva je, že je tam veľa kníh iba v češtine a nie v slovenčine. Síce sa v češtine vyznám a už som v nej čítala veľa kníh, v mojom rodnom jazyku sa predsa len číta lepšie.
Tam boli zľavy pri knihách už vačšie. Vybrala som si tam knihu Ukradnuté dieťa, ktorá ma neskutočne zaujala svojím obsahom. Nechce sa mi tu písať o čom to je, dám vám tu len odkaz na obsah, keby vás to zaujímalo.
počet strán: 312

Obchod: Panta Rhei
Cena: 4 eurá (zlacnená z 11 eur)


Teraz prichádza asi tá najočakávanejšia fotka. That´s me. :D
Čiapku mám zo Shana. Tiež som mala na výber z dvoch farieb. Tejto a bielej. Alebo potom ešte čierna a ružová spolu so šálom. Svoj výber neľutujem. Som spokojná.
No a svetrík je ten spomínaný svetrík z Tesca. Bol v akcii za 6 eur z 22 :D

Čiapka - Shana, 4,99 eur
Svetrík - Tesco, 6 eur (zlacnený z 22 eur)


Dúfam, že sa článok páčil. Mohla by som takéto pridávať častejšie. No idem sa asi naobedovať. Z toho hrozna a chrumiek mi to už prešlo :D

A ešte by som predsa niečo chcela. Na facebooku som si založila fan stránku tohoto blogu. Bola by som rada za like :D
Tu je odkaz:

goodbye :*

Plány v mojom skromnom živote

28. october 2013 at 16:30 | LinDa
V tomto článku by som si chcela urobiť taký nejaký zoznam vecí a činností, ktoré by som chcela v najbližšej dobe podniknúť. Aj na blogu, ale aj v živote.
Začala by som asi tým, že by som urobila nejakú reťaz článkov. Bolo by to o Vianociach. Mohlo by sa to volať Vianočný maratón. Tam by som mohla napríklad pridať nejaké vianočné fotky fotené z mojho foťáka. Ja ho nakoniec dostanem :D Dúfam, že ešte pred Vianocami. Nebude to zrkadlovka, ale budem sa musieť prisposobiť. No a okrem fotiek tam napíšem niečo všeobecne o Vianociach a ako budem kupovať darčeky. Tešte sa :D
Viem, že je do Vianoc ešte ďaleko, ale tento rok sa na ne na počudovanie teším :D A tie Vianočné reklamy v októbri mi idú aj tak na nervy.
V utorok sa nám začínajú prázdniny, ktoré sú len tri dni, ale aj tak mi vyhovujú. V stredu totiž plánujem ísť do Žiliny nakúpiť si niečo na zimu. Tri veci, ktoré si proste nutne musím kúpiť:
1, zimný kabát - najlepšie čierny alebo silno zelený s takým trochu retro strihom.
2, čižmy - také do štýlu Dr.Martens - najlepšie lacnejšia kópia a trochu vyššie :D farba v podstate hociaká nie príliš výrazná
3, svetrík - ten farebný, štrikovaný a široký :D do 15 eur stačí :D
Keď už budem mať nakúpené, mohla by som tu dať napr. ako to všetko na mňe vyzerá. Ešte uvidím.

Mohla by som vymyslieť aj nejakú challenge :D Napr foto challenge, lenže až keď budem mať foťák.

Ďalšie plány ani nemám. Len najbližšie čakajte ďalšiu kapitolu príbehu.
A ešte jedna vec. Táto fotka ma zaujala. Hovorí o tom že každý človek má dve tváre.
¨
fotky z weheartit.com

:D addio :D

Desivý cintorín a sladkosti :D

25. october 2013 at 20:34 | LinDa
A opať tu máte moj denníček. Moje vylievanie srdca, duše a pocitov. Už neviem čo mám napísať.
Dnes keď som sa ráno zobudila, myslela som že ani nedojdem do školy. Bolo mi tak divne zle. Nakoniec som do vydržala a došla som v pohode. A aj domov. Dnes som absolútne nemala chuť na sladké, čo nie je dobré znamenie :D Inak zistila som od Majky, ževraj ľudia s krvnou skupinou A lepšie trávia cukor. To by som sa teda potešila, ak je to pravda. Ja som totiž skupina A pozitív. A keď sme už pri tom...aká krvná skupina ste vy?? Som zvedavá :D

Dnes moja mama pečie medový rez na zajtra, lebo k nám príde teta, ujo, sesternica s manželom a malým dievčatkom menom Barborka :D
Veľmi sa neteším, ale čo už :D Aspoň budem mať koláč.. ak naň budem mať chuť.

Dnes som bola s mamou na našom cintoríne zaniesť kytice, čo robievame každý rok. Aspoň sa trochu prejdem, lebo je to do kopca. Napadol ma tam v mysli taký čudný príbeh. Napísať ho ale nejdem. Bol by veľmy primitívny. Ale určite viem, že by tam bol nejaký úsek na cintoríne a dievča by prišlo k chalanovi, ktorý by sa pozeral z cintorína na rodinné domčeky. Bolo by to v zime. Z komínov domčekv by sa valil dym. Ona by sa postavila k nemu a povedala: "Chceš vidieť v ktorom dome bývam? Je to presne tento najbližší s hnedou strechou." /viem, že v zime by mal byť na strechce sneh, takže by nebolo vidno farbu strechy, ale dajme tomu, že už spadol :D / povedala a pre istotu aj ukázala prstom na jej rodný domček. "A toto strešné okno, ktoré má výhľad na kopec patrí mojej izbe."
A ďalej som to nepremyslela. Nemá to pointu, ale nevadí. Hlavné je, že je to naozaj pravda. Naozaj máme domček pod cintorínom a vidno aj moje okno :D
To som ale odbočila od témy.
fotky z weheartit.com

Vy tiež chodievate v tieto dni na cintorín alebo si to všetko nechávate až na sviatok všetkých svatých?? :D
Každopádne...
ja milujem ten výhľad z mojho okna na tie biele a červený svetielka - zapálené sviečky. A vobec sa toho nedesím. Viem, že sa nemám báť prípadných duchov :D

Pa :*

Obdivujem sangvinikov.

23. october 2013 at 18:56 | LinDa
Minule sme si na náboženstve robili taký test osobnosti. Boli tam štyri možnosti typov pováh:
-melancholik
-cholerik
-sangvinik
-flegmatik

Nie vždy to mohlo vyjsť presne. Existuje aj taká varianta, že ste "miešanec" dvoch alebo troch typov osobností.
Mne teda vyšlo, že som melancholik. A presne sa s tým stotožňujem. Až na to, že nie som až tak veľmi tichá. Vlastne ako kedy......
Čo je to teda ten melancholik? Je to človek, ktorý hĺbkovo prežíva to čo by iní hneď hodili za hlavu a netrápili sa tým. Svoje emócie často nevyjadruje tak odviazane a nedáva ich veľmi najavo. Býva precitlivelý, zraniteľný a neistý ohľadom seba. O veľa veciach pochybuje, je tiež tak trochu pesimista. Veľa času trávi plánovaním a snívaním.
A táto veta sa na mňa asi najviac hodí: Problémy si uvedomuje skor ako vzniknú. :D A aj to o snívaní.
Na druhom mieste som mala cholerika. Ten vždy mieri za svojím cieľom a aj ho dosiahne. Jeho nálady sa striedajú. Može veľmi ľahko vybuchnúť. Má organizačné schopnosti a schopnosti vodcu.
S týmto typom mám spoločné to, že idem za svojím cieľom :D Aj keď v mojom prípade sa to nie vždy podarí.
Sangvinik. Už podľa nadpisu ste mohli zistiť, že týchto ľudí obdivujem. Dokážu sa preniesť cez každý jeden problém a ako hovorí naša profesorka kultúry a umenia - dokážu sa "povzniesť". Ona je podľa mňa typickým príkladom sangvinika. Príkladom cholerika je moj otec :D
Sangvinik je rád v spoločnosti ľúdí a vždy sa usmieva. Napríklad aj moja Darča. :*
Takýmto človekom by som raz chcela byť a myslím, že sa k tomu pomaly približujem.
Flegmatik. Ani poriadne neviem čo je to za typ človeka, takže si budem musieť asi dopomocť internetom.
Je zmierený so životom a vyrovnaný. Nenechá sa vyviesť z miery. S každým vychádza dobre, ľahko sa prisposobí. Mínusy: Nemá v sebe dosť nadšenia, nevie sa nahnevať, nerád sa rozhoduje.

Aký typ ste vy? Možno ste si už nejaký takýto test robili. A ak nie, je ich veľa na internete. Napríklad tento.
A ak sa ho rozhodnete urobiť, pamatajte, že tá odpoveď, ktorá vás ako prvá napadne je správna. Je to odskúšané :D

Koľko ľudí, toľko chutí :D
obrázky z weheartit.com

Zatiaľ pa :*

Oh, my stomach :(

18. october 2013 at 19:16 | LinDa
Zdravím. Asi už podľa nadpisu viete, že mi je tak čudne na žalúdok. Aj napriek tomu by som vám chcela podať v podobe článku hlásenie z posledných dní. A aj nejaké fotky ak vôbec nejaké nájdem. :D

Článok som chcela napísať už keď som prišla zo školy. Síce som dnes plánovala ísť na karate alebo si ísť zabehať. Nič z toho sa nekonalo, lebo nebolo s kým. Alebo skôr sa ni nechcelo.Tak som sa teda asi o pol tretej, práve vtedy, keď som zožrala tú úžasnú štrúdľu od mamy z ktorej mi je zle, rozhodla že idem poobiehať affs a napísať článok.
No ale zistila som, že na notebooku mi nejde wi-fi. :( Hrôza. V tom momente sa mi už nič nechcelo a išla som spať. Spala som do pol šiestej, zobudila ma Monika, ktorá chcela ísť von. Tak sme išli von a ja som sa dozvedela, že jeden človek nie je až taký slušný ako som si myslela :D
Wi-fi ešte stále nejde, tak musím byť na PC, čo pre mňa nie je zrovna príjemné, lebo nie som schopná napísať jeden článok, keď okolo mňa chodia všetci členovia mojej rodiny.

Predsa len som našla nejaklé fotky. Môjho malého Antoina. Bolo to keď sme oberali jabĺka a môj kocúrik by nebol spokojný, keby si neodskúšal nové možné miesto na sedenie :D



Včera som zistila, že niektoré naše profesorky sú veľmi všímavé. Angličtinárka si všimla, že som sklamaná z toho, že nedoniesla opravené písomky a profesorka, ktorá učí informatiku zas, že som bola zamyslená. "Ty sa vždy tváriš tak vážne?" opýtala sa a takmer všetci sa rozosmiali. Dokonca aj ja :D

Po tých koláčoch mi už ostáva dať si na večeru len kaleráb a zajtra si ísť zašportovať, aby som spálila tie kalórie :D
Možno ešte cez víkend pridám ďalšiu kapitolu príbehu. Tešte sa :D

fotka weekend je z weheartit.com

Už mi neostáva nič iné, len napísať: Enjoy weekend. It is only two days, but days with the best memories.

Zbohom :D

Kúsok nádeje alebo najlepší deň za posledné mesiace :D

15. october 2013 at 19:37 | LinDa
Keď som dnes bola v tom ústave zvanom škola a robila som laborátórne cvičenie z fyziky, prežila ďalšie vyčerpávajúce hodiny a prvýkrát som nezaspávala od nudy na geografii, som myslela, že tento deň už nedokáže nič zachrániť. Ale niečo ho predsa len zachránilo. Boli to takzvané osudové signály. Ich počet je 3 :D Za jedno popoludnie, v priebehu jednej hodiny je ich hojne.
Už sa vám niekedy stalo, že ste mali nejaký sen a potom sa ten obsah sna naozaj stal? Mne sa to stalo a práve dnes a to určite považujem za jeden ten signál. Je to neskutočné. Wow. Ešte stále som z toho mimo :D
Napísala som 6 riadkov a šte stále neviem o čom bude tento článok. Napadlo ma, že by som vám mohla predstaviť knihu, ktorú som si požičala ako jedinú v knižnici. A druhú, Súboj lásky, ktorú práve čítam som si požičala od Majky.
Volá sa Kúpili sme zoo.
Kupili sme ZOO (Benjamin Mee)
zdroj fotky: martinus.sk

No. Knihu som vám už predstavila a už naozaj neviem, čo mám napísať. Písať sa mi práve teraz veľmi chce. Ale o čom??
Aha, ešte vám sem pridám fotku, ktorú fotila Darča a je v menu, lenže tam je menšia :D


Milujem tento svetrík. Potrebovala by som ich ešte aspoň 30. Musím ísť niekedy na nákupy. Už mi to chýba. :(
Som si vedová toho, že z tohto článku ste sa nedozvedeli nič, ale musela som proste niečo napísat.
Tak sa teda majte a ozvam sa zas nabudúce,

Arrivederci :D

Mačací spoločníci v akcii

8. october 2013 at 18:14 | LinDa
Prichádza ten sľubovaný a očakávaný článok. Trochu sa ponáhľam, lebo sa chcem ísť učit, aj keď ešte neviem čo. Ja som sa totiž ešte nepozrela do školskej tašky.
Začala by som tým, že mi v sobotu alebo v nedeľu za volala Darča /už neviem presne kedy/, či može ku mne prísť aj s bratom, lebo on sa chce ísť pozrieť na mačiatka. Tak som teda súhlasila a veľmi rada.
Malý Dávidko sa hral najviac s Antoineom, ten sa ho nebál a neutekal pred ním. Trochu som sa čudovala, že vie jeho meno správne vysloviť. Mohol ho dokonca aj niesť na rukách bez toho aby sa vzpieral. Behal popred ním aj so špagátikom, za ktorým Antoine hravo behal.
Darča spomínala, a aj samotný Dávidko, že pred ním mačky utekajú. Pre Antoinea to ale neplatí.


Moj malý milý Antoine je momentálne už dlho chorý, takže som mu musela aj vyčistiť trošičku oči s nejakou špeciálnou vecičkou na to určenou a utrieť noštek keď si kýchol. Tuto to je.


A teraz prichádzam ja s Dávidkovým obľúbenym kocúrikom. Nezľaknite sa ma, prosím :D Som tam strapatá.


Hneď ako som sa odfotila s Antoineom, musela som aj s mojim miláčikom Ďurim, ktorý ma má najradšej a aj ja jeho. On je oveľa vačší a aj ťažší. Ale uvidíme ako to bude, keď vyrastú.
Nikdy nezabudnem na Dávidkové slová: "Ahoj, Ďuri."
Deti sú niekedy tak zlaté ako mačky, aj keď mi lezú na nervy.


Táto fotka je zlatá. Rozmýšĺam, že si ju dám aj na fb :D


Už mi ostáva len napísať, že až vtedy som zistila, že už nemám doma Milenu. Pretože Darča sa na ňu pýtala. Vtedy som si myslela, že je niekde zašitá a tam spí, no nebola. Vtedy už mala mového majiteľa. :(
Tak mi teraz ostali už len dvaja mačací spoločníci.
Dávidkovi sa len ťažko lúčilo s mačkami. Doma má len také, čo pred ním utekajú :D

Zatiaľ pa :*

Mám chuť na škoricu :3

30. september 2013 at 17:10 | LinDa
Myslím, že dnes je celkom pekný začiatok týždňa.
Nie je preto, že som z biológie dostala 1, ale aj kvoli tomu, že vonku svieti slnko. Som zvedavá ako dlho mu to vydrží. Kým bude pekne chcem stihnúť ešte veľa vecí. Vyšplhať sa hore nad deninu na svoje obľúbené miesto, zopárkrát si ísť ešte zabehať na cyklotrasu a netriasť sa od zimy, keď vyjdem von z mojho vykúreného domčeka.

Dnes som prvýkrát zažila to, že niekto odpovedal z matematiky. Bola to veľmi komická odpoved. Nikdy nás totiž nikto z matiky neskúšal a aj keby sme chceli. Mohla som to dnes vyskúšať prvýkrát a na vlastnú kožu, no neurobila som to. Moja ruka sa jednoducho bála prihlásiť. Prečo? Ja viem, že by som to vedela. Výroky sú moja špecialita :D

Keď som išla zo školy, mala som veľké šťastie, že som si v autobude sadla. Sedela som vedľa Paťky, ktorá takmer celú cestu telefonovala so svojím frajerom. Potom som sa jej spýtala, či má s ním volanie zadarmo. Odpoveď bola: Iba po prvej minúte :D
Keby som ja mala kredit, mohla by som takto volať s Monikou :D Mali by sme si čo povedať.
Hneď ako som sa doma naobedovala, išla som oberať jablká. Dobre, že som nespadla zo strechy :D Zajtra beriem do školy mojim "gymnazistkám" jabĺčka :D myslíte, že im budú chutiť?

fotky z weheartit.com

Od dneskajška by som rada odbočila ku včerajšku. Včera ráno som definitívne zažehnala svoj dávny spor, kúpila som si rifla a spoznala som človeka nami nazývaného "Živel". O Živlovi by vedela asi len Darča :D Ona tú prezývku aj vymyslela, aj keď poriadne nevedela o koho sa jedná.
Tuto sú tie rifle. Stáli 16,99 a bol tam posledný kus práve pre mňa :D
Kvalitu fotky si nevšímajte.


Písala by som aj viac, ale to by sa vám nechcelo čítať. Tak zatiaľ sa majte a žite v symbióze :P (to mám z tej biológie :P)
Ozvam sa nabudúce možno s recenziou knihy alebo pokračovaním príbehu Mr.My :D

Love you :3

Všetko o všetkom

21. september 2013 at 19:30 | LinDa
Mám pocit, že za posledné dva týždne som zostarla približne o desať rokov a aj rozumovo som sa dostala na úroveň rozumnejšieho človeka, taktiež vyzrievam tak blogersky. Teraz by som už nenapísala taký článok, aký ešte pred mesiacom áno. Už ma ani veľmi nebaví písať články o mačkách, o ktorých bol povodne tento blog. Mačky mám stále rada, dokonca čím ďalej, tým radšej. Preto už píšem viac menej len denníčkové články. Samozrejme, k denníčku pridám aj mačky :D Veď jedna z najdoležitejších rubrík je tá s názvom mačky.
Je zaujímavé, a zároveň ma aj udivuje, že ešte pred týždňom som bola tá bláznivá pubertiačka. Teraz sa to začína nejak meniť a na bláznenie s Monikou nemám čas. Určite to bude školou. Moje gymnázium. Bola som stvorená na to, aby som tam študovala. A to som sa ešte pred pár dňami bála, že si nenájdem kamošky a nezapadnem do kolektívu. Omyl. Všetko ja naopak. Inak ako na základke. Ale aj tak mi chýba Darča :( Moja bývalá spolužiačka, ktorá má školu len pár desiatok metrov od mojej, ale aj tak sa vidíme len raz za čas.
Na druhú stranu som rada, že mám pri sebe tri moje bývalé spolužiačky, ktoré sa definitívne stali aj súčasnými. :D
Dúfam, že vás tento článok nenudí :P
Ako som v piatok ráno cestovala v napchatom autobuse, do mysle mi zrazu prišiel jeden zaujímavý nápad na poviedku. Je to vymyslené, ale je v tom viac ako dosť pravdy. Dokonca by som povedala, že je to pravdivé celé. Teda, že v budúcnosti bude. Neviem, či to dám na blog, ale ak to bude také aké si myslím, že to bude, uvidíte to tu, keď to bude napísané. Je to tak asi na 3 kapitoly. :D

Mimochodom, trochu odskočím od témy. Ďakujem vám za návštevnosť viac ako 10 000. Celý ten proces som sledovala. Najskor som všimla, že na Topliste bolo číslo 9 998. Čakala som, kým to dojde až na návštevnosť 9 999, aby som mala všetky čísla rovnaké. Stalo sa tak v priebehu dvoch minút. Mám aj obrázok /myslím na všetko/ :D


Potom prišla ešte vačšia nedočkavosť, a o chcvíľu Toplist ukázal prvýkrát vo svojej histórii na mojom blogu 5-ciferné číslo. 10 000.


Ešte raz veľmi pekne ďakujem. Vážim si to.
Uvažujem, že by som si na blog dala aj zobrazenia, ale došlo mi, že je to príliš neskoro :( Zobrazenia je niečo iné ako návštevnosť. Aj keď jeden návštevník príde na blog 20-krát za deň, návštevnosť sa zvýši len o číslo jeden. Pri zobrazeniach je to práve naopak. Zaznamená to, koľkokrát bola daná stránka zobrazená. Keď zobrazíš tri články, pripočíta sa ti to o číslo tri atď....
Podstatou toho je, že zobrazení je podstatne viac :D
Ale to som už úplne odbočila od témy.
Ale ako tak rozmýšľam, ja som žiadnu tému nedala a nadpisom článku je Všetko o všetkom.

To by malo byť všetko pre dnes :D Už pripravujem aj ďalší článok. Veď uvidíte o čom :D

Big hug :3

Drahocenný čas

17. september 2013 at 16:52 | LinDa
Mám taký zlý pocit, že tu stále píšem len o škole a že tu stále píšem len denníček namiesto toho, aby som si svoj denníček písala niekde do zošita a zapísala tam aspoň 10 strán za deň. Tak ku koncu prázdnin som to tak robila, ale teraz na to už nemám absolútne čas. To písanie mi zabralo asi hodinu a stále som mala o čom písať. Teraz sa možem vypísať už len na blog alebo do príbehov. Dnes som tu chcela napísať aj niečo iné ako len denníček, ale nejak na to nemám čas. Budem si na to musieť vyhradiť piatok alebo sobotu. Tak možete čakať nové fotky, možno aj jedovaté kvety pre mačky......atď.
Moc sa mi nepáči, že niektoré affs akoby zamrzli. A na svoj blog nechodia bez toho aby pozastavili. Ale chápem to - je škola.
Chela som sem pridať aj fotky Monikinho psíka, ale nejako mi nejdú nahrať, no nabudúce :D
Zatiaľ addio.



zdroj: tumblr.com

Dobré a zlé správy

14. september 2013 at 14:28 | LinDa
Zdravím,
už som tu dosť dlho nepísala článok, takže som rada, že mám zas veľa noviniek, o ktorých tu možem písať. V prvom rade tá zlá je, že som chorá. Nechcem dostat horúčku a tým pádom vymeškať školu, tak musím sedieť doma a liečiť sa. Chela som ísť na fest, ktorý má byť v našej dedinke. Majú tam byť aj dvaja finalisti ČS má talent. Toto je veľký úspech pre náš zapadákov. Škola mi ide tiež zatial v pohode. Už mám prvú známku - jednotku. A dúfam, že aj dalšie budú jednotky.
A teraz prichádza tá najlepšia správa. Mám notebook. Je to síce starší typ, ale má operačný systém windows 8, čo je geniálne. Do tohto článku by som dala aj o5 nejaké svoje fotky, ale som na notebooku a všetky fotky mám na počítači. Prečo som si ich nedala aj na usb kľúč? Dočkáte sa nabudúce.
Možno ste si už aj všimli, že som zmanila design. Je obyčajný, ale na svoj účel stačí.
Viem, že je tento článok poriadne krátky, ale naozaj sa necítim dobre. Dúfam, že nemám horúčku. To by som musela byť doma a potom doháňať školu. A najhoršie je na tom, že by som musela obmedziť šport :(
Ale aj tak by som veľmi nemohla chodiť po vonku, lebo robíme novú podlahu vo verande /dlaždičky/, take po tom nemožeme chodiť. Von by som prešla jedine oknom. No a ešte aj prší.
A na nervy mi lezie mraziak, ktorý musí byť kvoli tomu na týždeń v obývačke. To prerábanie domu je hroza, nechcite zažiť :(
Arrivederci
Tento obrázok ma charakterizuje............... :(
zdroj: tumblr.com

Na gyme rýchlo diktujú :/

6. september 2013 at 17:12 | LinDa
Ten nadpis je naozaj pravda. Ide mi ruka odpadnúť. Dnes sa asi donútim napísať možno trochu dlhší článok o mojej novej škole - o mojom gyme. Keďže je piatok, nemám sa na zajtra nič učiť. Ani tak sa nemám čo učiť, lebo sme vlastne ešte nič nezačali. Začala by som kolektívom. Je celkom fajn, aj keď všetkých ešte poriadne nepoznám. No neviem, čo si mám ešte myslieť o niektorých ľuďoch, ale tak zatiaľ nemá nikto s nikým konflikt. Všetci sú v podstate v pohode. Máme 3 chalanov a nás dievčat je 27. Poriadna preveha, ale neprekáža mi to :) Sme 1.D. /like a One Direction, you know? /A pomaly sa zoznamujem aj so žiakmi z 1.C a 1.E, ktoré sú pri nás dole. Všetci sme na prvom poschodí, kde bohužiaľ nie je wifi. Už neviem aký profesor povedal, že sme skoro ako v pekle.
Triedny učiteľ, ktorý učí len druhý rok je asi najlepší akého som si mohla priať. Ten jeho smiech je veľmi chytľavý. Učí nás matematiku a druhú skupinu angličtiny. Ja mám na anglinu profesorku, ktorá ani nevie poriadne výslovnosť. No tom som zvedavá. o.O Neviem prečo a ani ako, ale mne sa zdajú všetci profesori milí. Ale verím v to, že sa to budúci týždeň zmení. Veď som tam zatiaľ len 5 pracovných dní, a to sme aj tak v pondelok boli len v aule. Profesori určite chcú, aby sme si mysleli, že sú milí, ale v najbližšej príležitosti nám dajú 5 a ukážu svoju pravú tvár. Ja som našťastie svoju pravú tvár ani neukázala a ani neukážem. Možno to vyznie ako faloš, ale tak potom by som mohla rovno skočiť z mosta.
Jeden prof. je tak trochu úchylný svojský. Ale aj tak vie trochu žartovať. Keď nám hovoril na informatike o prvej pomoci pri kopnutí prúdom, máme vykonať prvú pomoc tak aby tá prvá pomoc nebola posledná.
To je zatiaľ všetko, nabudúce pridám článok o mojich mačkách a potom ďalšiu časť príbehu. Ešte raz ďakujem za komentáre k predchádzajúcemu článku, snáď ten príbeh dotiahneme do konca.
Love you all ♥
Untitled


zdroj fotky z weheartit.com

Elixír na to, aby som zvládla školu.

27. august 2013 at 19:55 | Linda
Hello,
škola sa nám naozaj blíži. Treba už nakupovať nejaké tie veci do školy, oblečenie. Treba odohnať nudu a začať sa učiť. Ako každý rok som si aj tento rok sľúbila, že si začnem oprašovať svoju angličtinu už dva týždne pred začiatkom školského roku. A realita? Ostáva už iba necelý týždeň a ja som ani nezačala.
Zato začala som sa zbavovať tej mojej zvyčajnej septembrovej depresie. Včera som si založila denníček a v priebehu desitatich minút som zapísala veľa strán. Zistila som, že písať si denníček oslobodzuje a pomáha mi. Dnas som opäť zažila jeden trapas za druhým a za chvíľu sa z toho pôjdem vypísať do môjho zeleného zošita s názvom The most secret diary.
Výstižný názov, lebo keby ho našla moja mama, bol by so mnou amen. Aj keď všetky osoby sú tam pre istotu pod krycími menami.
Práve sa váľam od smiechu od jedného rozhorovu s Monikou cez fb. Musím vám sem dať aspoň kúsok:

Ja: Mám niečo s očami :(
Monika: Čo?
Ja: Zatvárajú sa mi :D
Monika: Haha
Ja: To asi znamená, že sa mi chce spať :D
Monika: To hej :D heh
Ja: Zas zabijam
Monika: Jasne

Toto ma naozaj dostalo na kolená a píšem si spolu s troma ľuďmi, ktorí odpisujú okamžite. Teraz idem poslať Monike tento článok ako zareaguje. Pozdravujem ťa Monika, buľva moja :3
Ešte pridám zopár mačacích fotiek.

Presne takto by som sa teraz vyvalila na posteľ, keďže mám niečo s tými očami. Syndróm bezdôvodného zatvárania očíí :D

Takto sa hrám s mojím Antoinom :D
bros-hoes-tacos: i will always love this

Dala by som si pohár mlieka, ale doma máme len plnotučné :(

A tomuto som len nemohla odolať :D
Zdroj fotiek TU

posledné dni :)

18. august 2013 at 12:06 | LinDa
Včera som vám chcela napísať dlhý článok, len keď som ho už mala, tak som ho nechtiac zmazala...... Zas sa mi to stalo, tak vám dnes napíšem len takú skrátenú verziu plus veci naviac.
Monika prišla vo štvrtok domov z Nemecka. A prišla nám aj návšteva, ktorá bude u nás do pondelka. Teta mi doniesla hrnček s obrázkom mačky a kľúčenku s obrázkom mačky. Ako inak. :)
Cez noc z piatku na sobotu som spala u Moniky v "letnej izbe", ktorú stavali, keď bola v Nemecku. Kukali sme DVD Mrázika a boli sme na facebooku. Klasika. :)
Monika má nového psíka. Volá sa Sisi a je to rasa srnčí pinč. Keď opravím foťák, dám vám sem jeho fotky a aj fotky mojich mačiatok konečne.
V piatok sme boli na nákupoch a kúpila som si tepláky na telesnú, sivé rifle, kvietkovaná šatku a čelenku. Všetko v akcii /okrem čelenky/. Takže som minula málo.... a ešte som dnes dostala 20 eur. :)
Dnes možno "niekde" idem, tak vám dám možno info z toho "miesta" :)
Majte sa zatiaľ. Pá.

Ešte príkladám fotku srnčieho pinča. Len ako ilustračnú. Toto nie je ten Monikin. Zdroj Tu.

Čo priniesol piatok a sobota + vaša nešťastná adminka

4. august 2013 at 10:49 | LinDa
Včera a v piatok toho prebehlo toľko, koľko sa ani za celý rok 2013 nestalo. To to je čistá pravda. Zistila som, že:
• kopať do lopty v žabkách a sukni nie je dobrý nápad
• keď som celá zelená, to ešte neznamená, že mi je zle
• mama by nemala piecť toľko veľa koláčov, lebo potom ich len žeriem a žeriem, na druhú stranu, aj keď ich len žeriem a žeriem, som zistila, že som o novembra schudla 3,5 kg :)
• pri prášení koberca nemám mať rozpustené vlasy.
Keď som prášila babkin koberec a videla som tam desiatky až stovky popadaných sivých vlasov, zhrozila som sa, že aj mne budú takto padať, keď budem mať 74 rokov. :(

Ďalej som zistila, že chcem nejaký foťák, najlepšie zrkadlovku, aby som mohla fotiť kvalitnejšie fotky.
Mám aj jednú zlú správu: Pokazil sa mi mobil. Spadol len z pol metrovej výšky a už nejde. Pritom minule spadol z výšky piatich metrov na betón, a išiel ďalej. Dám vám jednu radu - nikdy si nekupujte Samsung !!!!!!! Skoro som dostala epileptický záchvat, potom som ho ešte asi dvadsaťkrát hodila o zem a chcela som ho vyhodiť aj z okna, ale mama ma zastavila. :) Najhoršie na tom je, že nemám čím fotiť, kým sa neopraví /teda ak sa ešte bude dať opraviť/. V opačonom prípade utrpí mamina peňaženka, keď mi bude kupovať nový 3:) Ale do 1.9. musím nejaký mať, veď ak sa v škole ukážem so storočným siemensom, budem hlavná atrakcia :)

Teraz už asi zmením tému, lebo sa asi rozplačem.
V prvom rade /čiže druhom/ chcem poďakovať Darči za tento nádrelník. Je tam napísané friends. Sakramentsky som chcela, aby tam ten nápis bolo vidno, ale napodarilo sa -_-


V piatok pred obedom mama piekla čučoriedkove koláče. Na nekvalitnej fotke to vyzerá ako kaviar, že? Keď som to fotila, vyhnala som mamu zo záberu, aby mi tam nezavadzala.




Ešte som sem nedala fotku mojích malých mačiek. (Ďuri, Antoine, Milena) Viem, ale nedajú sa dobre odfitiť.... :( Nabúdúce tu možno nejaké dám, ak zoženiem niečo na fotenie. Mám ale fotky mojej Cilky, ktorá po "pôrode" vyzerá úžasne :) Tie dám nabudúce.

Prajem ešte peknú nedeľu :)
Vaša adminka LinDa
 
 

Advertisement

© LinDa
Zákaz kopírovnaia článkov a mojich fotiek. Keby predsa len hej, tak sa najskôr ozvi na e-mail uvedený v menu.

Príď zas :D